Názov:
Na lovu (angl. Hunted)
Slovenské alebo české vydanie: CooBoo, 2018 (ČR)
Hodnotenie na GR: 3.93
Slovenské alebo české vydanie: CooBoo, 2018 (ČR)
Hodnotenie na GR: 3.93
Kráska zná
tajemný les lépe než kdokoli jiný. Cítí ho ve své krvi. I když vyrostla mezi
šlechtici daleko od lesa, ví, že temný hvozd skrývá tajemství, která dokáže
odhalit jen pravý lovec. Když její otec přijde o všechno jmění a Jeva se musí
společně se sestrami odstěhovat pryč z města, uleví se jí. Uprostřed divočiny
se nemusí přetvařovat a usmívat se na bohaté dámy – nebo se vdát za bohatého
šlechtice….
Ale ve chvíli, kdy v lesích zmizí při lovu její otec, nemá Jeva na vybranou – musí ho najít. A jediná cesta vede po stopách stvoření, které se otec snažil ulovit. Přes varování sester se vydává do lesa a stopuje Zvíře až do jeho království – zakletého údolí, zničeného zámku a světa plného stvoření, o kterých slyšela pouze v pohádkách. Do světa, který ji může zničit, nebo spasit.
Zbývá jen jedna otázka. Kdo přežije tento lov: Kráska, nebo Zvíře?
Ale ve chvíli, kdy v lesích zmizí při lovu její otec, nemá Jeva na vybranou – musí ho najít. A jediná cesta vede po stopách stvoření, které se otec snažil ulovit. Přes varování sester se vydává do lesa a stopuje Zvíře až do jeho království – zakletého údolí, zničeného zámku a světa plného stvoření, o kterých slyšela pouze v pohádkách. Do světa, který ji může zničit, nebo spasit.
Zbývá jen jedna otázka. Kdo přežije tento lov: Kráska, nebo Zvíře?
„Nic na tomto světě nemá pouze jednu přirozenost.“
Meagan Spooner je skúsená autorka, ktorá
sa slovenským aj českým čitateľom predstavila hneď v niekoľkých knihách. Jej
séria Ptačí zpěv je úspešná a rovnako
je na tom aj ďalšia jej séria, ktorú napísala spoločne s Amie Kaufman. Je to však práve táto
kniha, ktorá v jej srdci drží špeciálne miesto, nakoľko na nej pracovala s prestávkami
snáď od detstva. Ale až po tom, ako sa stala spisovateľkou na plný úväzok, sa k príbehu
opäť vrátila a dopracovala ho do podoby, ktorú si môžeme prečítať v knihe
Na love.
Prerozprávania
známych príbehov alebo rozprávok si získali veľkú obľubu. Prinášajú nové pohľady
na staré príbehy, pričom niektorí autori sa doslova predháňajú v tom, kto
príde s inou a výstrednejšou kombináciou, aká sa tu doteraz ešte
neobjavila. Z nejakého dôvodu sa stalo, že Kráska a Zviera sa v týchto
prerozprávaniach objavuje dosť často, nakoľko ideály tejto konkrétnej rozprávky
sú najlepšie aplikovateľné v akomkoľvek príbehu, či sa odohráva vo
vymyslenom magickom svete, alebo v malom byte na newyorskom predmestí.
Samotnú formu
príbehu dodáva jeho pôvodné znenie a nezriedka býva doplnené ešte o prvky
z iných príbehov. V prípade tejto knihy sa okrem prerozprávania
Krásky a Zvieraťa stretávame aj s prerozprávaním príbehu o vtákovi
Ohnivákovi. Tento príbeh je súčasťou skôr ruského folklóru, čiže je tak trochu
logické, že sa príbeh odohráva v Rusku. V knihe to však nie je
zjavné.
Občas sa tam
objavia naozaj rusky znejúce mená, ale samotné prostredie by v podstate mohlo
„stáť“ pokojne aj za ďalším rohom a nebol by v tom rozdiel. Čo je ale
zároveň výhoda, nakoľko Meagan najskôr netúžila písať o stredovekom Rusku,
ktoré nikdy nevidela a tým pádom sa nevystavila riziku, že ju niekto
obviní z nedostatočnej pripravenosti. Prostredie samotné je však naozaj
čarovné, ukryté v závejoch snehu a dosť reálne čo sa týka života
ľudí.
Hlavná
hrdinka Jeva je najmladšou z troch dcér zbankrotovaného obchodníka. Jej
život je všedný a v ničom nevybočuje zo zaužívanej rutiny. Stáva sa z nej
dáma, hoci z toho nie je nadšená, no podriaďuje sa tomu, nakoľko tak si to
žiadala konvencia. Okrem nej v deji vystupujú aj jej sestry, otec a niekoľko
ďalších postáv. Hoci mi Maegan priblížila ich správanie a nejaké základné
vlastnosti, ostali tieto postavy len slovami na papieri. Boli ploché v tom,
ako vystupovali a slúžili len ako krovie pre Krásku a jej Zviera.
Na druhej
strane sa nedá uprieť, že práve táto dvojica je vykreslená najlepšie. Kráska je
nadaná lovkyňa a je poriadne krvilačná. Zviera vie byť poriadne desivé, aj
keď nie nutne kruté a bolo úžasné sledovať, ako veľmi nerozumie správaniu
ľudí. Príbeh sa aj vďaka tomu čítal skvelo.
„Přestože nenávist je žár, který cítí jenom člověk, nedokáže nenávidět zvíře přicházející za noci. Člověk se ho bojí, bojuje s ním, odhání ho, ale nedokáže ho nenávidět. Nikdo nedovede nenávidět medvěda či vlka. Lidé neumějí nenávidět vítr nebo sníh. Nemohou nenávidět smrt. Nenávidějí jeden druhého.“
Jednotlivé
stránky celkom zdatne odsýpali. Napriek tomu ma táto kniha výraznejšie
nechytila za srdce. Prečo? Pretože v nej až príliš cítiť prítomnosť
predlohy. Dej je až uniformovaný v tom, ako verne nasleduje dianie z rozprávky
o Kráske a Zvierati. Iste, dostala som síce Krásku, ktorá nie je
úplne pipka a Zviera, ktoré väčšinou nepôsobí ako skrotené šteňa, ale to
je tak všetko. Ostatné aspekty deja veľmi dobre poznám, nakoľko som ich videla
v pôvodnej rozprávke.
Len v záverečnej
tretine knihy je to skutočne zaujímavé a to je práve miesto, v ktorom
sa ukazuje ten druhý príbeh – o Ohnivákovi. Táto kniha teda nie je
úchvatným retellingom, ktorý prekročil predpísaný rámec svojej predlohy. V skutočnosti
je to rozprávka, ktorá je milá, dobre sa číta, sú v nej občas zaujímavé
myšlienky (hlavne v záverečných kapitolách), ale napriek tomu v nej nikdy
nebude to niečo, čo by ma posadilo na zadok a prinútilo ma myslieť si, že
som nič lepšie nikdy predtým nečítala.
Na love je ukážkovým príkladom
prerozprávania starého príbehu, ktoré však navždy ostane práve tým – len prerozprávaním
známej rozprávky. V deji sa až prísne odohrávajú všetky udalosti z pôvodnej
rozprávky a v podstate sa tam neobjavuje nič skutočne prekvapivé.
Azda len akýsi exotický prvok, keďže sa tam objavil aj Ohnivák, ale bohužiaľ sa
objavil až v poslednej tretine knihy.
Postavy
Krásky aj Zvieraťa sú však aj napriek tomu vykreslené veľmi zaujímavo. Kráska
je odvážna lovkyňa, ktorá vie viac o sťahovaní zvierat z kože, než o vyšívaní.
Zviera je takou zvláštnou kombináciou zvieracích a ľudských inštinktov a jeho
správanie je niekedy naozaj fascinujúce. Vedľajšie postavy však tvoria len
krovie a ich charaktery ostávajú vpísané na papieri a dali by sa
opísať ako ploché. Prostredie je ako vystrihnuté z rozprávky a dotvára celkový
charakter knihy.
Hoci sa Meagan Spooner snažila prísť s niečím
originálnym, zlyhala. Kniha sa číta dobre, miestami je až lyrická, ale v konečnom
dôsledku z nej vznikla len milá rozprávka. Čítanie si síce užijete, ale po
celý čas si budete uvedomovať, že v rukách nedržíte príbeh, ktorý by vás
dokázal posadiť na za dok. A to je v poriadku. Pretože každý občas
potrebujeme oddychové čítanie.
Za
poskytnutie knihy na recenziu
veľmi
pekne ďakujem spoločnosti Albatros Media.
Knihu
si môžete kúpiť TU.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára