Začiatok zrodu božstva | Nesmrtelní z Meluhy

Autor: Amish (Tripathi)

Názov: Nesmrtelní z Meluhy (angl. The Immortals of Meluha)
Séria: Trilogie Šiva (angl. Shiva Trilogy)
Diel: prvý
Slovenské alebo české vydanie: Omega, 2018 (ČR)
Hodnotenie na GR: 4.02

Rok 1900 př. n. l. Tehdejší obyvatelé nazvali tuto zemi Meluha – dokonalou říši, která existovala mnoho staletí před sjednotitelem Lordem Ramem, jedním z největších panovníků všech dob. Avšak kdysi pyšní súrjavanšští vládci Meluhy jsou ve smrtelném nebezpečí. Hlavní řeka říše Sarasvatí pomalu vysychá a z východu na ně útočí čandravanšové, kteří se navíc spolčili s nágy, zavrhovanou rasou znetvořených lidí s neskutečnými bojovnými dovednostmi.
Jedinou nadějí je prastará legenda: Dosáhne-li zlo obřích rozměrů a zdá se být vše ztraceno, když se zdá, že vaši nepřátelé vyhráli, zjeví se hrdina. Ale může být přistěhovalec z Tibetu hrdinou? A chce vůbec hrdinou být? 

„To, že je někdo jiný, neznamená, že je špatný.“

Amish Tripathi je indický autor, ktorý viac ako štrnásť rokov pracoval vo finančnej správe. Celý svoj život je však nadšencom nielen histórie, ale najmä mytológie, filozofie a rád nachádza krásu vo všetkých svetových náboženstvách. Raz sa rozhodol svoje stabilné zamestnanie opustiť a začal sa venovať písaniu. Nesmrtelní z Meluhy sú jeho prvotinou a hoci je z textu jasné, že jeho autor je nadšenec mytológie, nedá sa tvrdiť, že by bol aj nadšencom kreatívneho písania.

Námet urobiť z jedného z najoslavovanejších bohov smrteľníka a sledovať jeho cestu za slávou, je skutočne nevšedný. O to výnimočnejší, že nám ponúka pohľad do života ľudí, ktorí sú od nás veľmi vzdialení (nielen čo sa týka vzdialenosti v kilometroch). Indická kultúra a história nie sú niečím, čo by sme bežne preberali v škole. Po hlbšej úvahe väčšine z nás napadne nejakú útržok o starých indických eposoch a niektorí možno prišli až tak ďaleko, že im bola predstavená kastová spoločnosť, čajové plantáže alebo anglická kolónia.

Tým sa však vedomosti o tomto kúsku zeme pravdepodobne končia. Preto sa táto kniha pre mňa stala čímsi viac ako len prísľubom nevídanej exotiky. Na stránkach knihy som spoznávala nielen jednotlivé kasty a ich úlohu v spoločnosti, ale zistila som aj, aká je vlastne táto spoločnosti. Ako medzi sebou ľudia nažívajú, čoho sa boja a čo sú ich prednosti. Ďalším aspektom bola ich kultúra a ich viera. Indický panteón je bohatý a farebný a určite je hlbší než moje povrchné povedomie, že by tam mohli mať bohyňu alebo hneď dve so štyrmi rukami.

Hoci v tomto príbehu nie všetky mytologické postavy vystupujú vo svojej pravej podstate, ich charaktery ostávajú veľmi blízke tomu, čo je všeobecne známe pre bežného Inda. Pre mňa bolo vďaka tomu čítanie veľmi objavné a výživné. V každej kapitole sa niečo dialo, či už išlo o nejaký ten improvizovaný boj, lekciu tanca alebo zamyslenie nad osudom krajiny či otázkou toho, kto je skutočne zlý. Pretože tento príbeh sa mi snažil ponúknuť viac ako zapísané dobrodružstvá jednej postavy, z ktorej sa stala legenda.

Spoznala som iné prostredie a sledovala som boj dvoch odlišných krajín, z ktorých každá verila, že len oni sú dokonalí, dobrí a práve ich spôsob života je lepší. Videla som dostatok katastrofických a historických filmov na to, aby som vedela, že toto je ideál, na ktorom si vylámali zuby naozaj mnohí. Vďaka tomu ma čítanie bavilo.

„Každá úspěšná společnost musí být zároveň pružná a stabilní. Proč pružná? Protože každý její člen má rozdílné cíle a schopnosti. Syn válečníka může mít nadání na obchod. Společnost tedy musí být dost pružná na to, aby mu dovolila zvolit si jiné povolání, než jaké vykonával jeho otec. Pružnost ve společnosti nechává prostor pro změnu a tím pádem mohou všichni její členové naplno rozvinout své schopnosti.“

Avšak, nebolo to všetko také dokonalé. Pretože pri každej jednej strane, replike postavy či akomkoľvek dialógu som nezabúdala na jediné – že toto je prvotina so všetkým, čo k tomu patrí. S naivnými a nelogickými dialógmi a zápletkami v deji, ktoré sa často objavili len preto, aby tam boli a aby ich prípadné riešenie nikto nekomentoval a nechal ho upadnúť v zabudnutie.

Vďaka tomu som nad niektorými časťami pretáčala očami tak silno, až som sa obávala, že mi naveky ostanú zapadnuté v hlave. Hlavne keď sa postavy začali rozprávať o kyslíku a oxidácii jedla, o antioxidantoch, o nemocniciach a doktoroch a vede a vedeckých experimentoch, planétach slnečnej sústavy a ďalších veciach, o ktorých som mala problém uvažovať naozaj vážne. Pretože bez ohľadu na túto vyspelú spoločnosť vo sme stále hlodá pochybnosť, že o mnohom z toho ľudia žijúci okolo roku 1900 p. n. l. skrátka nemohli nič vedieť.

Nesmrtelní z Meluhy je vcelku nevšedným čítaním. Príbeh sám o sebe je vystavaný dobre a pri jeho čítaní som sa len málokedy nudila, hoci aj za cenu, že niektoré zápletky tam boli len, takpovediac, do počtu. Rovnaké to bolo aj s niektorými postavami, ktorých úlohy a zložité mená sa mi zlievali do jedeného neurčitého celku. Navyše medzi sebou viedli rozhovory, ktoré som nedokázala brať úplne vážne. Vďaka tomu som ani na sekundu nezabúdala na fakt, že v ruke držím prvotinu.

Ak by som príbeh mala hodnotiť len na základe týchto častí, nebolo by najpozitívnejšie. Našťastie však v ostrom rozpore s týmito očividne začiatočníckymi chybami stáli naozaj vynikajúco napísané časti o mytológii. Keď Amish Tripathi prešiel do opisovania, akoby som sledovala dielo úplne iného autora. Každé slovo tu malo svoj zmysel a predstavovalo mi svet vzdialený, farebný a naozaj rozmanitý. Spoznávala som nielen kultúru, ale aj históriu, politické zriadenie a všetko ostatné, pričom som nikdy nezabúdala na fakt, že minimálne časť z toho sa zakladá na skutočnosti.

Z každej vety som cítila to nadšenie pre mytológiu a históriu, aj keď už nie cit pre historickú autenticitu. Hlavne keď uvážim výber niektorých slov a očividne moderných tém zaznievajúcich ústami niektorých postáv. Aspoň ich rozhovory o filozofii a ideáloch boli adekvátne na dobu, v ktorej sa mal dej odohrávať. Až na nedostatky je teda táto kniha predovšetkým zaujímavým exkurzom do histórie a kultúry, o ktorej veľa neviem. Má v sebe prekvapivú hĺbku, zaujímavé myšlienky a zvraty. Bohužiaľ im občas chýba o čosi rafinovanejšie spracovanie.