Knižná mágia 4#: Zaklínanie

Pôvodne som o ďalšom druhu knižnej mágie chcela písať v decembri, ale nakoniec som na to nemala čas. A keď som už čas nakoniec mala, tak sa mi nechcelo a nakoniec som si povedala, že si dám menšiu prestávku a vrátim sa v januári. Nebolo to síce predsavzatie, ale som rada, že sa mi to podarilo aj splniť. Ale moje reči bokom – tu je článok o ďalšej mágii...

Zaklínanie (angl. spell casting alebo incantation)

Podstatou zaklínania je vlastne čarovná formula alebo spojenie jedného či viacerých slov, ktoré sú buď vyslovené, ale takisto môžu byť zaspievané alebo iným spôsobom zašepkané, no niekedy ich stačí vysloviť aj v mysli. S takýmto druhom mágie sa nezriedka spájajú aj špeciálne posunky alebo obdoby rituálov a čarodejníci takisto musia splniť nejakú zvláštnu podmienku alebo pri zaklínaní musia použiť istý artefakt, čo je jedným z obmedzení tejto mágie. Často niektoré zložitejšie kúzla musia čítať z kníh. Niekedy pri čarovaní dokonca používajú prútiky alebo iné palice.

Cieľom týchto zaklínadiel býva vyvolať nejakú reakciu od istého objektu alebo osoby. Avšak, pri zaklínaní je aj dôležité, akým tónom vyslovíte danú formulu, nakoľko to môže mať (a často aj má) vplyv na to, akým spôsobom dané zaklínadlo funguje. V niektorých prípadoch je pri zaklínaní dôležitá aj úroveň sily daného mága, hlavne z počítačových hier známa tzv. „mana“, bez ktorej čarodejníci nedokážu zosielať svoje kliatby. O tom, či je zaklínanie súčasťou dobrej alebo zlej mágie rozhoduje už podstata samotného kúzla.

Táto forma mágie je veľmi stará a je často využívaná vo folklóre a rozprávkach, kde vyslovené kliatby často slúžia ako istá prekážka – často sú tou zlou silou, ktorú musia hrdinovia poraziť. Samotné slová, ktoré sú podstatou zaklínanie, však často tvoria úplne nezmyselné zhluky slabík a hlások, akými sú napríklad obľúbené „abrakadabra“ alebo „hókus pókus“ či menej frekventované „sim sala bim“. Niekedy sú tieto nezmyselné slová, najmä vo fantasy literatúre, interpretované ako slová z iných jazykov. Okrem toho, že sa zaklínanie používania na zakliatie predmetov a osôb, niekedy istá formula slúži aj na aktivovanie schopností toho, kto tie slová vyslovuje, čo je častým úkazom najmä v komiksoch o superhrdinoch.

Zaklínanie je veľmi rozšírené a v mnohých kultúrach prebiehalo na základe iných pravidiel. Napríklad zo židovskej tradície sú známe prípady zaklínanie, pri ktorých bolo nutné splniť špeciálne podmienky, napríklad kúzla bolo nutné vyslovovať počas splnu alebo novu, pred východom slnka alebo počas Sabatu. Takisto sa často slová vyslovovali odzadu a nie odpredu.

Zaklínanie však bolo najčastejšie používané práve zlými čarodejníkmi alebo rovno démonmi. V Mezopotámii dokonca existovala rasa démonov zvaná Udug, ktorí raz boli považovaní za dobrých a inokedy za zlých v závislosti od toho, proti komu práve zaklínali a aké účinky mali ich kúzla. Tí zlí radi vďaka zaklínadlám spôsobovali nielen smolu a nešťastie svojich protivníkov, ale takisto vďaka nim niekto mohol ochorieť, čo zahŕňalo aj psychické ochorenia a bláznovstvo alebo nepokoj.

Niektorí mocnejší démoni dokonca dokázali niekoľkými slovami pripraviť ľudí o majetok alebo vyvolať obrovské katastrofy. Ďalšími zaklínadlami mohol byť text napísaný na istom predmete a použitý za špeciálnych podmienok. Dodnes sú dochované tzv. zaklínacie misky, ktoré boli pokryté textom napísaným v špirále, ktoré zakopané dnom hore v zemi pri domoch mali domácnosti chrániť pred útokmi zlých démonov a iných neprajných mocností.

V rozprávkach sa zaklínanie používanie na zakliatie a odkliatie predmetov. Časté a známe sú prípady, keď v rozprávkach čarodejníci na zaklínanie používajú prútiky alebo iné druhy palíc a tie bývajú používané čarodejníkmi, čarodejnicami, ale aj vílami kmotričkami (tie preslávila najmä víla, ktorá pomôže Popoluške pripraviť sa na ples). V prípade rozprávok však nie je prekvapením, ak sa dané zaklínadlá rýmujú alebo predstavujú jednoduchý verš či dokonca pieseň.0

Vďaka folklóru a najmä rozprávkam sa mnohé zaklínania doteraz zachovali, avšak v súčasnosti ich vnímame skôr ako historický prameň, no takisto sú mnohými ľuďmi vnímané ako prejav šialenstva predkov. Pričom mnohé piesne alebo zachované básne boli súčasťou rôznych rituálov. Rovnako sa zaklínanie dostalo aj do neskorších kresťanských modlitieb, ktoré v mnohých prípadoch pripomínajú akúsi invokáciu mocností a prosbu, napríklad o ochranu alebo čokoľvek iné. Hoci medzi zaklínaním a vzývaním je rozdiel.

Neskoršie sa zaklínanie dokonca stalo predmetom výskumov. Mnohí bádatelia o sile slov a o vzťahu slov a samotného kúzla písali rozsiahle práce a dokonca medzi sebou aj ostro polemizovali. Iní zase prichádzali s inými teóriami a tvrdili, že jazyk zaklínania sa musí jasne líšiť od bežného jazyka, nakoľko v zaklínaní sa musí ukryť tá správa emócia a úmysel.

Aj v súčasnom jazyku nájdeme pozostatky starých kúziel a kliatob, ktoré sa dostali do bežnej slovnej zásoby, väčšinou ako súčasť nadávok, keď niekoho preklíname alebo začíname slovami „bodaj by...“ a zvyšok doplníme podľa toho, ako veľmi nás daná osoba rozčúlila. Aj to svedčí o tom, že zaklínanie je jedným z najrozšírenejších druhov mágie.

Knihy so zaklínaním v hlavnej a vedľajšej úlohe:

J. K. Rowling – séria Harry Potter

Už som spomínala, že k Harrymu sa ešte vrátim a v prípade zaklínania by som asi nenašla viac známejší príklad. Čarodejníci v Rowlingovej svete potrebujú čarovné slová prípadne spojenie slov, aby nejaké to kúzlo vykonali. A mávajú pri tom prútikmi, ale ako povedala Hermiona, opatrne, lebo niekomu vypichnete oko.

J. R. R. Tolkien – séria Pán prsteňov

Mágia v tejto sérii je o niečo náročnejšia a keďže som knihy nečítala všetky, nebudem sa snažiť o vysvetlenie. Čo sa týka záležitosti zaklínania, najlepším príkladom je samotný Gandalf, ktorý si často mrmle akési formulky a pri čarovaní používa svoju palicu.

Christopher Paolini – séria Odkaz dračích jazdcov

Eragon je tiež viac ako správny príklad. Aby mohol Eragon čarovať, potrebuje sa naučiť starý a záhadný jazyk, kde slovo označujúce vec vlastne predstavuje tú vec. Vysvetlené veľmi jednoducho – ak chcete prikázať ohňu, aby sa prebudil, musíte poznať slovo označujúce oheň. Jednoduché, nie?

Ak vás zaklínanie ako druh mágie zaujal, jeho zmienky nájdete aj v iných známych sériách, napríklad aj v Kronikách Narnie od C. S. Lewisa, takisto v sérii Úžasná Zeměplocha od Terryho Pratchetta, no zaklínanie sa spomína aj v sériách Meč pravdy od Terryho Goodkinda a Čarodej Zememorí od Ursuly K. Le Guin. No okrem toho sa objavilo aj v ďalších desiatkach kníh a sérií.

Poznáte iné knihy o zaklínaní?

(A nie, nemám na mysli praktické príručky.)