Autor: Adrienne Yound
Názov: The Girl the
Sea Gave Back
Séria: Sky in the Deep
Špecifikácia: fikcia
inšpirovaná Vikingami o hľadaní vlastného osudu
Slovenské alebo české vydanie: zatiaľ nie je
Hodnotenie na GR: 3.68
“There will always be war, Halvard. War is easy. It comes again and again, like waves to a shore.”
Od
udalostí knihy Sky in the Deep ubehlo
desať rokov. Desať rokov, počas ktorých sa dva znepriatelené klany učili žiť
vedľa seba ako spojenci a namiesto na boj sa pripravovali na spokojný a možno
aj trochu nudný život. Lenže ako to už býva, mier nie je nikdy zaručený,
pretože vždy sa nájde iný nepriateľ, ktorý chce to, čo máte vy. Tým nepriateľom
sú Svellovia, ktorí si robia chute na územie fjordu a nič ich nezastaví –
dokonca ani zrada vo vlastných radoch.
Tento
príbeh mi striedavo rozprávali Tova a Halvard. Obaja pritom mali hrozne
veľa spoločného, nakoľko v nich drieme veľký strach, avšak každý sa s ním
vyrovnáva po svojom. Tova žije na území kladu, ktorého členovia sa jej boja a nenávidia
ju. Ako šesťročnú ju totiž k ich brehom privialo more a ich duchovný
vodca, akýsi vikingský šaman komunikujúci s bohmi, sa rozhodol si ju
ponechať ako svoje domáce zvieratko, pretože dokáže z rún čítať budúcnosť.
Tova tak žije v strachu, ktorý ju paralyzuje a diktuje každý jej
krok.
Halvard
zase ako malý zažil stratu, prežil hrozné hrôzy a nakoniec našiel nový
domov. Lenže na neho čaká úloha náčelníka a to je post, o ktorý nikdy
nežiadal a bojí sa ho prijať. Avšak vďaka jeho rodine v ňom tento
strach prežíva skôr ako obava a snaha všetkým dokázať, že je hodný takej
veľkej cti. Avšak stále sa vracia k tej zákernej otázke „čo ak to
nedokážem?“. No a osudy týchto dvoch mladých ľudí sa veľmi zaujímavým
spôsobom prepletú.
Autorkin
štýl ma uchvátil aj v tejto knihe. Veľmi som sa naň tešila, nakoľko v sebe
skrýva istú poéziu a krásu bez ohľadu na to, aké hrôzy opisuje. Lenže
tento príbeh je odlišný od toho predchádzajúceho. Je oveľa svižnejší a dynamickejší,
nakoľko som v ňom mala možnosť sledovať veľa akcie a hlavne veľa
skratkovitých rozhodnutí motivovaných nielen strachom, ale aj nenávisťou,
láskou a niekedy skrátka inštinktom.
Príbeh
sa odohráva v časovom úseku len niekoľkých dní, čiže prakticky neostáva
priestor na to, aby som sa nudila. Rovnako ako postavy. Lenže vďaka týmto
divokým udalostiam mohli postavy rásť a to bol najskôr autorkin zámer –
ukázať mi postavy preverované naozaj až krutým spôsobom, aby tak mohli rásť a meniť
sa.
“It seems wrong,” I said, watching the stare flow in the darkness.“What does?”“To spend time on a ceremony. None of this will matter tomorrow.”“That’s why we have to do it.” She took hold of my vest. “If we’re going to fight, we have to know that we are still who we are. If we’re going to die we have to know that we’re dying for something.”
Halvard
vďaka tomu dospel. Bol viac mužom pripraveným chrániť ostatných, aj keby ho za
to ostatní mali súdiť. Stále v ňom prežívala akási obava, ale dokázal ju
lepšie kontrolovať. Čo z neho robilo nesmierne ľudského hrdinu. No nemôžem
si pomôcť, stále mám pocit, že Halvardova línia bola popri tej Tovinej len
akási rozširujúca. Skrátka Tova bola hlavnejšia postava tejto knihy, hoci aj
Halvard bol dôležitý.
Tova
tiež dospela, avšak na ňu čakala náročnejšia cesta. Už som spomínala, že jej
život ovládal strach a vďaka tomu aj akýsi naučený zvyk. Hodím kamene,
poviem budúcnosť a nestarám sa, ako to dopadne pre všetkých zúčastnených.
Akoby otupela. A zrazu je konfrontovaná s tým, čo urobila. Vidí, čo
spôsobila jej predpoveď a nájde samu seba na chodníku, po ktorom už viac
nechce kráčať.
Halvardov
aj Tovin príbeh sa krásne dopĺňajú. Napriek všetkým tým bojom mohli vyniknúť
nielen ich obavy, ale aj to, ako ich postupne prekonávajú. Vďaka autorkinmu
štýl bol navyše dej veľmi citlivo vyrozprávaný, nikdy som nestrácala kontakt s emocionálnou
líniou. Všetko som to vlastne prežívala spolu s postavami, ten strach,
niekedy hrôzu, smútok i znechutenie, radosť i nádej v niečo lepšie.
Pretože toto bol hlavne príbeh o tom, že naozaj môžeme ovplyvniť svoj
osud, len v sebe musíme nájsť odvahu, aby sme sa o to pokúsili.
The Girl the Sea Gave
Back je síce kniha, ktorá sa odohráva v tom
istom svete ako Sky in the Deep,
dokonca sa tam objavia aj tí istí hrdinovia, no napriek tomu by nemohla byť
odlišnejšia. Tam, kde bola prvá kniha skôr melancholická a pomalá, v ktorej
sa veľa nedialo, tam bola táto druhá nesmierne akčná a dynamická, pričom
som takmer až strácala dych. A mytológia a hlavne mágia tu tiež mali oveľa väčšie slovo. Halvard aj Tova boli navyše veľmi sympatické postavy,
ktoré som videla dospievať vďaka tomu, že boli nútení čeliť svojmu strachu.
Vďaka
autorkinmu krásnemu štýlu som si čítanie užívala a hlavne som všetko
prežívala s postavami, ich obavy, i nádeje, hrôzu, nenávisť, no aj
vieru a túžbu po... niečom viac. Vskutku výborne napísaný príbeh, ktorý sa
odohráva v nádhernom no nebezpečnom prostredí, v ktorom sa ľudia
neboja biť za to, čomu veria – no najmä za zmenu svojho osudu, podobne ako
Halvard a Tova, ktorí pochopili, že stačí len chcieť a veriť v samých
seba.
(A
naozaj dúfam, že autorka plánuje ďalšie príbehy odohrávajúce sa v tomto svete.
Ešte nie som pripravená sa s ním rozlúčiť.)
oficiálna anotácia:
For as long as she can remember, Tova has lived among the
Svell, the people who found her washed ashore as a child and use her for her
gift as a Truthtongue. Her own home and clan are long-faded memories, but the
sacred symbols and staves inked over every inch of her skin mark her as one who
can cast the rune stones and see into the future. She has found a fragile place
among those who fear her, but when two clans to the east bury their age-old
blood feud and join together as one, her world is dangerously close to collapse.
For the first time in generations, the leaders of the Svell
are divided. Should they maintain peace or go to war with the allied clans to
protect their newfound power? And when their chieftain looks to Tova to cast
the stones, she sets into motion a series of events that will not only change
the landscape of the mainland forever but will give her something she believed
she could never have again - a home.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára