Lepšie neskoro ako nikdy | The Simple Wild

Autor: K. A. Tucker

Názov: The Simple Wild

Séria: Wild

Diel: prvý

Špecifikácia: romantická kniha o odpúšťaní a vytváraní vzťahov

Slovenské alebo české vydanie: zatiaľ nie je  

Hodnotenie na GR: 4.44

“I might take risks, but they’re always worth it.”

Od tejto autorky som čítala už niekoľko kníh, a preto som akosi podvedome vedela, čo asi môžem očakávať. Autorke sa vždy darilo dokonale mi zapôsobiť na city, preto som si rovno pripravila aj hromádku vreckoviek, ktoré mi prišli veľmi vhod.

Príbeh je o Calle, ktorá sa síce narodila na Aljaške, ale ktorú matka doslova zobrala a utiekla s ňou späť do mesta, nakoľko ju život uprostred pokojnej divočiny ubíjal. Calla tak vyrástla v ruchu veľkomesta a nikdy si nevytvorila vzťah so svojím otcom – načas medzi nimi fungovali telefonáty, no keď malo dôjsť k stretnutiu, niečo sa pokazilo, vďaka čomu Calla na svojho otca tak trochu zanevrela a dlhé roky sa s ním vôbec nerozprávala. Preto ju v deň, keď ju vyhodia z práce, nesmierne prekvapí telefonát od zamestnankyne svojho otca, ktorá mu oznámi, že jej otec má rakovinu a teda by mala prísť na Aljašku, aby sa s ním videla. Čím vlastne začína aljašské dobrodružstvo.

Calla bola hrdinka, ktorá mi nehorázne liezla na nervy. Bola to taká tá takmer typická Barbie, pre ktorú je dôležité najmä to, ako vyzerá, koľko má lajkov na sociálnych sieťach a ďalšie takmer bezvýznamné veci. Na druhej strane sa do tohto príbehu neskutočne hodila, pretože o to zábavnejšie bol jej výlet do Aljašky a konfrontácia s tamojším životom. (Predstavte si taký ten klišé námet z komédií, keď hlavná postava kráča po lesnej ceste v ihličkových podpätkoch a máte zhruba matnú predstavu, ako vyzerá táto kniha.)

A to bolo v tejto knihe podstatné, ten kontrast medzi uponáhľaným mestským životom a pomalými dňami uprostred divočiny, kde slnko takmer nezapadá (a isté časti roka ani nevychádza). Často sa vďaka tomu v knihe objavili humorné momenty, ale tiež okamihy plné napätia a hlavne citov.

Okrem Cally a jej života som mala možnosť sledovať aj veľa vedľajších línií, ktoré sa všetky navzájom prepletali. Vedľajšie postavy pritom mali tiež čo povedať a nesmierne ma bavili. Nielen Callin otec a jeho zamestnanci, ale aj Jonah, vďaka ktorému Calla nakoniec ostala a dala sebe a svojmu otcovi šancu. Samozrejme, táto kniha je aj romantická, čiže nejaké napätie medzi Callou a Jonahom sa objaví, avšak ich vzťah je miestami až zábavný. Ide totiž o pomalú romantiku a od nepriateľstva k náklonnosti, vďaka čomu je kniha aj emocionálne napínavá, ale aj humorná.

Táto kniha je však predovšetkým oddychovým čítaním. Je nádherne napísaná a vystupujú v nej postavy, ktoré majú čo povedať. Ich vzťahy sú náročné, nedokonalé, plné malichernosti i bolesti, no hlavne sú nesmierne reálne a uveriteľné. Postavy boli rôznorodé a zaujímavé, no nielen tie hlavné, ale aj vedľajšie. Vďaka tomu všetkému je kniha emocionálnou jazdou v lunaparku – no a vďaka netradičnému prostrediu Aljašky a malej leteckej prepravnej spoločnosti ide hlavne o netradičné a zaujímavé čítanie.

oficiálna anotácia:

Calla Fletcher wasn't even two when her mother took her and fled the Alaskan wild, unable to handle the isolation of the extreme, rural lifestyle, leaving behind Calla’s father, Wren Fletcher, in the process. Calla never looked back, and at twenty-six, a busy life in Toronto is all she knows. But when Calla learns that Wren’s days may be numbered, she knows that it’s time to make the long trip back to the remote frontier town where she was born.

She braves the roaming wildlife, the odd daylight hours, the exorbitant prices, and even the occasional—dear God—outhouse, all for the chance to connect with her father: a man who, despite his many faults, she can’t help but care for. While she struggles to adjust to this rugged environment, Jonah—the unkempt, obnoxious, and proud Alaskan pilot who helps keep her father’s charter plane company operational—can’t imagine calling anywhere else home. And he’s clearly waiting with one hand on the throttle to fly this city girl back to where she belongs, convinced that she’s too pampered to handle the wild.