Všetko raz skončí | Darkdawn

Autor: Jay Kristoff

Názov: Darkdawn

Séria: The Nevernight Trilogy (čes. Nikdynoc)

Diel: tretí

Špecifikácia: temná fantasy o rodine, pomste a bohoch

Slovenské alebo české vydanie: v češtine CooBoo

Hodnotenie na GR: 4,55

“Sometimes the past won’t just die. Sometimes you have to kill it.”

Mia Corvere je úplne úžasná postava. Nie je to žiadna hrdinka v nablýskanom brnení, nie je dokonalá a rada o sebe tvrdí, že je riadna potvora. Život jej do cesty staval len samé prekážky a straty, takže sa vlastne ani nemôžem čudovať, aká žena z nej nakoniec vyrástla. A ako sama povedala, keď naháňate monštrá, niekedy sa sami jedným stanete.

To všetko z nej robí veľmi reálnu a sympatickú hrdinku, ktorá má nôž vždy po ruke, ostrý jazyk a tiene počúvajú každý jej rozkaz. Čo je vo svete, kde vládnu tri slnká a takmer nikdy nevládne úplná tma, dosť náročná schopnosť.

Počas prvých dvoch kníh som Miu sledovala na jej ceste za pomstou. Cesta to bola náročná a poriadne krvavá, no očakávala som, že v podobnom duchu bude aj tretia kniha. A rozhodne som nebola sklamaná. Autor má navyše úplne úžasnú schopnosť vytvoriť totálne uveriteľné postavy, ktoré je veľmi jednoduché pochopiť a tým pádom sa do nich vžiť.

Sú veľmi živé, s nedostatkami a so všetkým, čo patrí k ľudskosti, a o to reálnejšie pôsobia. Navyše sú rôznorodé a dodávajú príbehu nezameniteľnú atmosféru. A sú to práve rozhodnutia týchto postáv, ktoré ovplyvňuj smerovanie autorových príbehov a teda stojí za to sledovať ich pozornejšie. Okrem toho som sledovala, akými zmenami prechádzajú, ako rastú a následne padajú, a o to viac som potrebovala vedieť, ako to všetko dopadne.

Podobne zaujímavý bol samozrejme aj dej. Jeho tempo bolo miestami vražedné a inokedy o čosi spomalilo, ale nemôžem tvrdiť, že by sa v týchto momentoch v knihe nič nedialo. Práveže naopak, mala som sa čím zabávať a to myslím doslovne. Pretože som nečítala len o nekonečných vraždách a potokoch krvi, čítala som aj o priateľských stretnutiach, o podpichovaní, čítala som staré historky, no tiež som napínavo utekala spolu s postavami, plánovala ich úskoky a nakoniec som aj tak väčšinou ostala len prekvapene pozerať na to, čo sa deje.

“I am a daughter of the dark between the stars. I am the thought that wakes the bastards of this world sweating in the nevernight. I am vengeance of every orphaned daughter, every murdered mother, every bastard son. I am the war you cannot win.”

Navyše sa v tejto knihe konečne vysvetľuje, aký spôsobom je vlastne príbeh napísaný, kto je ten záhadný rozprávač, ktorý ma vždy oslovil na začiatku a na konci knihy a prečo vlastne Miin príbeh rozpráva. Celá dejová línia venujúca sa práve týmto knihám bola totálne geniálna a ja som si ju nesmierne užila. Nikdy by mi nenapadlo, že je možné niečo podobné stvoriť.

Najviac ma však oslovilo, akým spôsobom autor budoval napätie v príbehu. Neustále ho stupňoval, napínal ma a nútil ma obhrýzať si nechty a strachovať sa, čo sa deje. Pričom teórií som mala hneď niekoľko, jedna horšia ako tá druhá, a obávala som sa, že nakoniec to skončí ešte horšie, než sa obávam. Všetko to nakoniec smerovalo k úžasne veľkolepému finále, ktoré by som si aj tak nedokázala ani len predstaviť. Prekvapilo ma to, úplne vyšťavilo a po dočítaní som sa cítila náhle prázdna – ale zároveň spokojná, pretože od epického záveru tejto fenomenálnej série som ani nič iné neočakávala.

Darkdawn je krvavým a napínavým vyvrcholením dokonale temnej trilógie. Mia Corvere a jej cesta za pomstou speje do svojho záveru, čo ovplyvnilo nielen celkovú náladu knihy, ale aj správanie postáv. Mia bola ešte viac ako kedykoľvek predtým na konci svojich síl, uchyľovala sa k šialeným rozhodnutiam, niekedy až príliš rýchlo konala a inokedy zase geniálne plánovala. Podobne intenzívnym spôsobom bol však vystavaný celý dej.

Tempo bolo striedavo rýchlejšie a zase pomalšie, ale neustále sa niečo dialo, jeden úskok lepší ako ten predchádzajúci, šialené a nebezpečné kúsky, prekombinované schémy a dokonalé bojové scény. Samozrejme, čítanie zapôsobilo aj na moje emócie, nakoľko som úplne všetko prežívala spolu s postavami a ako sa stupňovalo napätie, o to viac som si obhrýzala nechty. Záver samotný bol každou mierou presne taký epický, ako som si ho predstavovala – a pritom bol o toľko viac intenzívny. Skrátka, takto sa píše geniálne finále jednej temnej série a ja by som nemohla byť spokojnejšia. Mia a jej príbeh na mňa zapôsobili a som si istá, že sa nim ešte neraz vrátim.

(Hoci asi budem musieť prehodnotiť svoje niekdajšie tvrdenie, že zo spisovateľského dua Amie Kafman & Jay Kristoff, je práve Amie tá romantická časť. Ukazuje sa totiž, že aj Jay je svojím spôsobom romantická duša. Kto by to bol povedal pri všetkej tej krvi.)

oficiálna anotácia:

Mia Corvere, gladiatii, escaped slave and infamous assassin, is on the run.

After the greatest games in Godsgrave’s history ended with the most audacious murders in the history of the Itreyan Republic, Mia finds herself pursued by Blades of the Red Church and soldiers of the Luminatii legion. She may never escape the City of Bridges and Bones alive. Her mentor Mercurio is now in the clutches of her enemies. And her nemesis, Consul Julius Scaeva, stands but a breath from total dominance over the Republic. But beneath the city, a dark secret awaits.

Together with her lover Ashlinn, Brother Jonnen and a mysterious benefactor returned from beyond the veil of death, she must undertake a perilous journey across the Republic, seeking the final answer to the riddle of her life. Truedark approaches. Night is falling on the Republic for perhaps the final time.