Byť rohožkou celého národa | The Merciful Crow

Autor: Margaret Owen

Názov: The Merciful Crow

Séria: The Merciful Crow

Diel: prvý

Špecifikácia: fantasy o zneužívaní moci a o nádeji, že život bude jedného dňa lepší

Slovenské alebo české vydanie: zatiaľ nie je

Hodnotenie na GR: 4.03

“Mercy was a chief’s gift. Inflicting it was their duty.”

Sabor je krajina ako každá iná – má svoju minulosť, svoju mágiu a svoje pevné fungovanie, ktoré akoby bolo vtesané do kameňa. Jeho národ je tvorený dvanástimi samostatnými kastami, ktoré sú všetky pomenované po nejakom operencovi, pričom každej ešte prislúcha „dedičstvo“ v podobe iného druhu mágie. Niektorí ovládajú oheň, iní vietor, niektorí sú vynikajúci lovci a iní zase majú nadanie pre osud a šťastenu.

Potom sú tu však tí poslední z posledných – vrany, alebo tiež tí, do ktorých si všetci radi kopnú, ktorých ostatní šikanujú a útočia na nich, no po ktorých pošlú vždy, keď im tečie do topánok. Pretože sú to práve tieto vrany, ktoré boli poverené zabíjaním nakazených morom, pričom takisto pália ich letá. Oni jediní nosia úľavu od bolesti a za to sa im dostalo len nadávok a nenávisti. No možno by sa to raz dalo zmeniť – stačí len uzavrieť ten správny druh spojenectva.

Autorka vytvorila veľmi zaujímavý svet a vdýchla mu život, avšak naozaj pomerne dlho mi trvalo zvyknúť si na všetko, čo mi opisovala. Okrem tohto svojim spôsobom jedinečného sveta si osvojila aj naozaj podivný spôsob, akým skladala slová do viet. Teoreticky by som im mala rozumieť, ale niekedy som sa skrátka strácala a trvalo mi minimálne nejakých 60 strán, kým som si na to zvykla a kým všetko ako-tak začalo dávať zmysel. Pričom samotný systém mágie mi nikdy nebol úplne vysvetlený.

Mnohé z toho som teda len odhadovala a ten zvyšok si domyslela alebo ho pospájala na základe toho, čo hovorili postavy. Nakoniec som si na ten nedostatok vysvetlení zvykla a skrátka som pokračovala v čítaní, pričom ma poháňali hlavne dve veci – postavy a potom to, akým spôsobom autorka spracovalo jednu konkrétnu tému.

Postavy boli naozaj rôznorodé a každá z nich mala čo povedať. Fie bola vo svojej podstate divoká a tvrdohlavá, hoci navonok sa tvárila, že je zmierená so svojim osudom. Bola aj nesmierne silná a odhodlaná, pripravená robiť ťažké rozhodnutia, ktoré ju niekedy naozaj veľa stáli. Obetovala toho skutočne veľa a ja som jej nesmierne držala palce, pretože si nejaké to šťastie rozhodne zaslúžila. Určite viac než to, čo sa jej dostalo.

Jasimir a Tavin boli úplne iné prípady – Jasimir bol tak trochu rozmaznaný následník trónu ochotný vnímať svet určitým spôsobom, až kým ho niekto neprinútil vidieť to inak. Samozrejme, že ten niekto bola Fie, a ja som si ich výmeny väčšinou užívala, hoci osobne si myslím, že v prípade scenára, že sa snažíte skrývať, by ste naozaj mali menej času stráviť hlasným hádaním. No a Tavin bol vlastne také zlatíčko, niečo ako zmierovací agent medzi Fie a Jasimirom, no zároveň sa snažil konečne získať svoj vlastný hlas.

“I knew I wasn’t the first,” she hissed. “And I know who I am. Now you tell me. Is your problem that you came second to me? Or is it that you came second to a Crow?”Jasimir froze.“Which is it, palace boy?” she demanded.The answer came out in a ragged rush. “Both.”

Títo traja dokopy mali úžasnú chémiu a veľmi ma bavil ich príbeh, nakoľko ich naozaj zmenil a ja som mohla zodpovedne prehlásiť, že na konci som čítala o úplne iných ľuďoch ako na začiatku. Hlavným dôvodom tohto ich rastu bolo aj to, že museli čeliť naozaj pálčivému morálnemu problému – čo je vlastne druhý dôvod, prečo sa mi táto kniha tak veľmi páčila.

Tematika rasizmu je v knihách veľmi často frekventovaná, avšak mnohokrát sa stane, že je to úzadia zatlačená inými problémami, ktorým postavy čelia. Autorka sa však rozhodla v tomto prípade rozhodne sa s postavami nemaznať a doslova im v tom všetkom „vymáchala nosy“. Skrátka ich prinútila otvoriť oči a skutočne uvidieť tú nenávisť, tie predsudky.

Na vlastnej koži museli precítiť, aké to je čeliť bezdôvodným útokom (teda hlavne Tavin a Jasimir, Fie bola terčom tých útokov celý život) a ako prosiť o pomoc, len aby sa jej nikdy nedočkali. O to mrazivejšie a hlavne reálnejšie bolo čítanie tejto knihy, lebo autorka si naozaj dala záležať, aby som to precítila rovnako surovo, ako všetky postavy.

A napriek tomu sa celou knihou tiahol ešte jednej leitmotív – tým bola nádej. Akési pomyslené svetlo na konci tunela, prísľub, že ešte nie je neskoro a dá sa to zmeniť, len musíme prinútiť ľudí, aby prestali zatvárať oči, aby sa rozhodli, že najväčšia zmena prichádza z presvedčenia. Musíte ľudí presvedčiť, aby problém nielen videli, ale aby ho chceli riešiť, pretože inak sa naozaj nikdy nič nezmení. No a presne o tomto bola táto kniha – o iskierke nádeje v lepší zajtrajšok, ktorú sa postavy snažili premeniť na vatru.

The Merciful Crow je rozhodne zaujímavým čítaním. Zo začiatku som si síce musela zvykať na autorkin nie veľmi jednoduchý štýl, no prvý dojem zachraňovali ostatné prvky príbehu. Tým boli jednoznačne zaujímavé postavy, s ktorými som všetko prežívala a že toho museli prežiť naozaj veľa. Vďaka tomu sa dej takmer nikdy nezastavil, čiže som sa nemala čas nudiť a o to viac som si mohla vychutnať, ako postavy rástli a dospievali. Najväčšiu zásluhu na tom má to, ako museli čeliť rasizmu a nenávisti vo svojej vlastnej krajine, keď tí, čo to prežívali na vlastnej koži konečne povedali dosť a tí, čo sa len nemo prizerali, zase museli otvoriť oči.

Autorke sa navyše darilo túto tematiku postaviť do stredu samotného príbehu, pričom ostatné dejové línie s ňou boli neodmysliteľne previazané. Okrem toho tiež veľký dôraz kládla na nádej, že sa tieto bezútešné podmienky môžu zmeniť, vďaka čomu táto kniha nebola až taká pochmúrna, hoci stále bola poriadne surová. V mojich očiach má však táto kniha jeden malý nedostatok – nie je ním ten začiatok, keď som sa tak trochu strácala, ale skôr ten až prehnane sladký koniec. Nie všetko musí končiť ako hollywoodske filmy.

oficiálna anotácia:

A future chieftain. Fie abides by one rule: look after your own. Her Crow caste of undertakers and mercy-killers takes more abuse than coin, but when they’re called to collect royal dead, she’s hoping they’ll find the payout of a lifetime.

A fugitive prince. When Crown Prince Jasimir turns out to have faked his death, Fie’s ready to cut her losses—and perhaps his throat. But he offers a wager that she can’t refuse: protect him from a ruthless queen, and he’ll protect the Crows when he reigns.

A too-cunning bodyguard. Hawk warrior Tavin has always put Jas’s life before his, magically assuming the prince’s appearance and shadowing his every step. But what happens when Tavin begins to want something to call his own?