Čo s nedokonalými drakmi? | Dračí strážce

Autor: Robin Hobb

Názov: Dračí Strážce (angl. Dragon Keeper)

Séria: Kroniky Deštné divočiny (angl. Rain Wild Chronicles)

Diel: prvý

Špecifikácia: epická fantasy o drakoch a putovaní do ich vlasti

Slovenské alebo české vydanie: Fragment, 2018 (ČR)

Hodnotenie na GR: 3.94

„Vše, co je draků, patří pouze drakům.“

Deštná divočina je vlastne súčasťou väčšieho sveta, no ich obyvateľov spája aj čosi iné okrem toho, že náhodne obývajú ten istý svet. Keď išlo do tuhého, objavila sa dračica Tintaglia a výmenou za svoju pomoc a ochranu si vyžiadala sľub – že keď príde správny čas, ľudia pomôžu novovyliahnutým drakom s prežitím, postarajú sa o nich a budú pre nich loviť do času, kým sa o seba títo draci nebudú vedieť postarať sami.

Ľudia súhlasili, pretože boli zúfalí a pomysleli si, veď to nemôže byť až také náročné, keď draci sa liahnu už dospelí. Lenže niekde sa stala chyba a draci sa vyliahli slabí a zdeformovaní, neschopní postarať sa o seba, čo ľudí čím ďalej, tým viac rozčuľuje. Tak sa rozhodnú, že by bolo dobré drakov niekam presunúť, najlepšie do ich pradávnej vlasti, kde by sa o nich už viac nemuseli starať. A aby sa uistili, že sa tam dostanú, vybrali spomedzi obyvateľov hneď niekoľkých, ktorí sa mali stať dračími strážcami.

Toto všetko sľubuje anotácia – tá tiež hovorí o tom, že tento príbeh je plný dobrodružstva a toho epického putovania, ktoré je pre fantastiku také príznačné (veď aj v Pánovi prsteňov všetci stále niekam cestovali). Napriek týmto krásnym sľubom je však rozjazd tejto knihy o čosi pomalší a vlastne až zhruba do nejakej záverečnej tretiny sa vlastne draci ani nepohnú z miesta.

Čím si teda postavy krátili svoj čas dovtedy? Nuž, napríklad aj tým, že sa mi predstavili. Pričom autorka týmto krokom nesmierne riskovala, pretože stráviť trištvrte knihy len predstavovaním postáv a ich motivácie väčšinou skončí hromadným čitateľským nezáujmom. Lenže napriek tomu som pri knihe vydržala a dokonca s nadšením pokračovala ďalej. Ako sa to autorke podarilo? Dosť jednoducho, ona mi totiž jednotlivé kapitoly rozprávala ako príbeh.

Najskôr mi povedala, kde sa postavy nachádzajú a vzápätí sa prostredníctvom spomienok vracala k tomu, ako sa tam všetci dostali a prečo. Pričom všetky tie udalosti boli osviežené aj myšlienkami jednotlivých postáv. Takže som všetkých mohla veľmi dôverne spoznať, miestami hovoríme takmer o zoznámení sa na intímnej úrovni.

„Je čas opustit tohle místo. Lidé nás tu drželi až příliš dlouho, v ohradách jako zvířata chovaná na maso. Spali jsme na místě, které nám přenechali, jedli to, čím nás krmili, a jako hotovou ěc jsme přijímali, že jsme odsouzeni k tomuto ponurému životu. Takhle však draci nežijí a já takhle ani nezemřu. Pokud musím umřít, odejdu jako drak.“

Pohnútky a predsavzatia, chyby i prednosti, to všetko a ešte viac sa prepletalo s opismi nielen prostredia, ale aj emócií – čoho výsledkom boli rôznorodé a nesmierne ľudské postavy, ktorým som od prvej strany držala palce. Pričom oceňujem, že autorke sa darilo ma dojímať bez toho, aby sa o to vyslovene snažila.

Zdĺhavé kapitoly (nezriedka s dĺžkou štyridsiatich strán) boli okrem toho tiež prerušované záznamom holubej korešpondencie dvoch chovateľov, pričom som neustále mala pocit, že buď ide o nejakú recesiu, pokus o vtip, alebo som v skutočnosti sledovala odovzdávanie si informácií medzi dvomi špiónmi a v skutočnosti to všetko bola len nejaká tajná šifra.

Na základe tohto všetkého sa autorke podarilo otvoriť bránu do obrovského a fascinujúceho sveta, kde mali všetci svoje vopred určené miesto, no kde museli čeliť nielen nepriazni osudu, ale hlavne predsudkom, až sa napokon rozhodli, že už stačilo a o svojom živote chcú rozhodovať sami. To vlastne spájalo všetky postavy v tomto putovaní – ich túžba po niečom inom, po niečom, čo bude ich vlastné a nebude to mať nič spoločné s predstavami a prianiami ostatných.

Takže autorka zvolila veľmi dobrú stratégiu. Ona mi postavy nielen predstavila, ale prinútila ma, aby mi na nich začalo záležať, čiže som sa o nich chcela dozvedieť viac, otáčala som strany a pritom som si ani neuvedomovala, že dej sa vlastne posúva len veľmi pomaly a v niektorých momentoch vôbec. Čo je len ukážkou, že autorka je skutočne majsterkou svojho remesla, či opisuje dobrodružstvá putujúcich drakov, alebo mi len hovorí, ako tá alebo oná postava opäť sedí na strome a premýšľa, čo bude robiť so svojim životom.

Dračí strážce je perfektne napísaným úvodom rozsiahlej epickej série. Hoci dej sa skutočne rozbehne až v záverečnej tretine, nemôžem povedať, že by som sa pri čítaní nudila. Pretože autorka sa väčšinu knihy sústredila na postavy a ich predstavenie, pričom sa jej podarilo dať dokopy dostatočne rôznorodú skupinku, ktorej osud ma zaujal dávno predtým, než sa postavy konečne stretli. Toto všetko sa navyše odohráva vo vynikajúco vymyslenom svete, ktorý v sebe skrýva dostatok záhad a tajomstiev, čo len prebudilo moju zvedavosť. Naozaj skvostný prológ vzrušujúcej série.

Za poskytnutie knihy na recenziu
veľmi pekne ďakujem online kníhkupectvu KNIHCENTRUM.SK.
Knihu si môžete kúpiť TU.

oficiálna anotácia:

Uběhlo příliš mnoho času od doby, kdy mocná dračice Tintaglia pomohla lidu z kupeckých měst odrazit vpád nepřátel. Pod tíhou práce a výdajů na péči o nelétavé draky, kteří se vylíhli slabí a zdeformovaní, mezitím kupci zapomněli na své sliby. Proto je nařízeno draky přemístit do jejich bájné pravlasti, jejíž lokalita je uzamčená hluboko uvnitř mlhavých dračích vzpomínek.

Thymara, nevzdělané děvče z lesa, a Alise, nemilovaná žena zámožného kupce, se ocitají v nesourodé skupině, pověřené úkolem doprovodit draky do jejich nového domova. Čeká je mimořádná odysea bez příslibu návratu, během níž draci i jejich ošetřovatelé zažijí kromě četných lekcí spoustu útrap a zrad, ale také radostí a dobrodružství, které předčí jejich nejdivočejší představy.