Svetový deň duševného zdravia bol
vyhlásený v roku 1991 Svetovou federáciou za duševné zdravie. Jeho cieľom
je hlavne zvýšiť povedomie ľudí o psychických ochoreniach, vďaka čomu by
ľudia boli všímavejší voči svojmu okoliu a najmä k ľuďom, ktorí týmito
ochoreniami trpia. Tento rok sa s týmto dňom spája aj akcia „40-sekundový
čin“ (hlavne v Spojených štátoch), pričom názov upozorňuje na skutočnosť,
že každých 40 sekúnd pribudne ďalšia obeť samovraždy.
A ako
lepšie upozorniť na túto skutočnosť než čítaním kníh, ktoré čitateľov
vzdelávajú v otázkach rôznych psychických porúch.
Ned Vizzini – It’s Kind of Funny Story
Na
motívy tejto knihy bol natočený aj rovnomenný film.
Autor
pri písaní tejto knihy vychádzal z vlastnej skúsenosti, v podstate opísal
to, čo sám zažil. V Amerike (a naozaj dúfam, že nielen tam) máte totiž
jednu veľmi dôležitú možnosť – keď naozaj neviete ďalej a veríte, že
samovražda je jediným východiskom, môžete zavolať na tiesňovú linku, povedať im
o tom a oni vám pošlú pomoc. Nikto sa vás na nič nebude pýtať,
skrátka len pošlú ľudí, ktorí vás privezú na psychiatriu a doktori a rôzni
dobrovoľníci sa vám snažia pomôcť. Najmä tým, že sa pokúšajú zistiť, čo presne
sa stalo a ako to zmeniť, aby ste sa cítili čo možno najlepšie. V tejto
knihe presne toto urobí pätnásťročný chlapec, ktorého kvôli rekonštrukcii
prijmú na dospelácke oddelenie. Tu zisťuje, že každý človek má iné problémy,
ale dôležité je len to, ako sa k nim postaví. Nie je to jednoduché, nie je
to pekné, avšak zvláštnosťou je, že napriek všetkému si miestni pacienti
uchovávajú istý druh humoru. Táto kniha je hlavne citlivou výpoveďou o tom,
že bez ohľadu na diagnózu je možné normálne žiť.
Tamara Ireland Stone – Everey Last Word
Predpokladám,
že každý z nás aspoň raz v živote povedal (alebo minimálne niekoho
počul povedať), že „toto je také moje OCD“. Avšak OCD, alebo
obsedantno-kompulzívna porucha, vôbec nie je taká neškodná alebo zábavná, ako
si mnohí ľudia myslia. Hlavná hrdinka tejto knihy týmto ochorením trpí, avšak
je tzv. pravým obsesionistom, čo znamená, že ju prenasledujú rôzne obsesie a nebezpečné
myšlienky, avšak všetko sa to odohráva v jej hlave a nemusí to byť
nutne nasledované nejakým činom. Táto kniha je o pohľade do hlavy takéhoto
človeka, aké náročné je preňho fungovať a čo všetko sa deje ukryté za tým
príjemným úsmevom. Ako podobne nebezpečné myšlienky môže spustiť úplne neškodná
poznámka a aké životne dôležité je hlavne obklopiť sa tými správnymi
ľuďmi. Táto kniha mi v mnohom otvorila oči a hlavne mi ukázala, aké
nenápadné, no o to nebezpečnejšie môžu byť psychické poruchy. Navyše som o tom
nielen čítala, ale spolu s hlavnou hrdinkou som to aj prežívala.
Neal Shusterman – Challenger Deep
Opäť
kniha, ktorá vychádza zo skutočných zážitkov, avšak v tomto prípade autor
neopisuje len svoje skúsenosti, ale najmä skúsenosti svojho syna, pričom
súčasťou knihy sú aj jeho kresby. Táto kniha však nie je ďalším príbehom, v ktorom
mi postavy opisujú, aké je to, keď sa proti vám postaví vlastná myseľ. Keď vás
zrazu prepadane úzkosti a nebezpečné myšlienky, keď sa nedokážete pohnúť a bojíte
sa, že sa vás niekto pokúša zabiť. Keď neviete rozlíšiť, čo je realita a čo
skutočnosti a zrazu máte pocit, že ste súčasťou posádky, ktorá sa rúti do
obrovskej priepasti a bez ohľadu na to, čo urobíte, túto loď nedokážete
nijako zastaviť. Pretože táto kniha to nielen opisuje, ona vás prinúti to
prežiť s postavami. Zrazu sa ocitnete uprostred zmätenej nevyrovnanej
mysle, ktorá sa stala nepriateľom pre zvyšok tela. A spoločne s hlavným
hrdinom sa snažíte nájsť cestu späť do bezpečia súše – pričom cesta to nie je
jednoduchá, ani rýchla a dokonca ani pekná alebo príjemná.
Yasmin Rahman – All the Things We Never
Said
Táto
relatívna novinka bola v istom čase dosť diskutovanou knihou. Rozpráva
totiž príbeh troch dievčat, pričom každé z nich má svoj dôvod, prečo chce
ukončiť svoj život. No keďže ani jedna z nich nemá dostatok odvahy urobiť
niečo podobné sama, vďaka jednej webovej stránke sa stanú súčasťou akéhosi „samovražedného
paktu“, pričom cieľom ostáva spoločná samovražda. Autorka sa pritom venuje
rôznym témam a skúma psychické problémy z rôznych uhlov, najmä ako na
takýchto zraniteľných ľudí vplýva nielen spoločnosť, ale častokrát napríklad aj
sociálne siete a online interakcia. Upozorňuje aj na dôležitosť
všímavosti, aby sme mali oči otvorené a boli pripravení ponúknuť pomocnú
ruku, ale aj aby sme boli pripravení o pomoc požiadať, pretože psychické
problémy si len zriedkakedy vyberajú. Napriek tomu, že kniha sa venuje všetkým
týmto vážnym témam, má v sebe aj istú nádej, nakoľko oslavuje priateľstvo
ako cestu, ktorá môže viesť k zlepšeniu psychického zdravia.
C. G. Drews – The Boy Who Steals Houses
Osobne
poznám niekoľko ľudí, ktorí majú autistické deti, no napriek tomu si spomínam
naozaj na minimum kníh, v ktorých by sa takéto deti (alebo dospelí)
skutočne objavili. Aj preto je táto kniha taká výnimočná, pretože brat hlavného
hrdinu je autista a ja som tak mala možnosť sledovať, ako táto diagnóza
zasahuje do života nie len jemu, ale aj jeho bratovi. Pričom autizmus sa líši a u každého
sa prejavuje nejako odlišne, avšak jedno ostáva spoločné – títo ľudia bývajú
väčšinou ešte o čosi zraniteľnejší, nakoľko sú v mnohých prípadoch
príliš nevinní a naivní na to, aby dokázali pochopiť, že ľudia často
mávajú aj skryté motívy. A aj o tomto táto kniha je, o tom, aké
je náročné takéhoto človeka niekedy ochrániť, aký majú život a akým jedinečným
spôsobom dokážu vnímať svet okolo seba. No tiež poukazuje na to, že bez ohľadu
na autizmus, sa títo ľudia dokážu a chcú začleniť do života.
Poznáte iné knihy o psychickom zdraví,
ktoré by ste mi chceli odporučiť?
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára