streda 2. októbra 2019

Na ceste za pomstou | Sadie

Autor: Courtney Summers
Názov: Sadie
Špecifikácia: príbeh o dievčati, ktoré zmizne len preto, aby našlo pravdu (a pomstu)
Slovenské alebo české vydanie: CooBoo, 2019 (SR aj ČR)
Hodnotenie na GR: 4.19


„A to, čo sa stalo, bolo, samozrejme, strašné, lenže žijeme vo svete, v ktorom sa neustále deje množstvo strašných vecí. Nemáte šancu ich všetky zastaviť.“


Sadie má devätnásť a hoci to v živote nikdy nemala ľahké, našla si svoju cestu. Všetko, čo robila, bolo však pre mladšiu sestru Mattie, trinásťročnú puberťáčku možno až príliš naviazanú na matku, ktorá sa o nich v podstate nestarala. Ich život je však ako-tak normálny so všetkými nenormálymi problémami, ktorým musia čeliť. Až kým sa nestane tragédia – Mattie najskôr zmizne, aby ju neskôr našli zavraždenú a odhodenú ako odpadky.
Sadie sa zrúti svet, o to viac, keď polícia nedokáže vypátrať Mattiinho vraha. Preto sa Sadie rozhodne zobrať veci do svojich rúk a vyberie sa na cestu s cieľom pomstiť sestrinu smrť. Do cesty sa jej postavia rôzni ľudia a rôzne prekážky, a nejako sa stane, že jej príbeh sa dostane až k reportérovi, ktorý sa rozhodne ju nájsť. Otázkou však ostáva, či ju dokáže nájsť a zachrániť skôr, ako navždy zmizne – podobne ako jej matka a neskôr aj sestra.
Príbeh Sadie a jej rodiny je smutný a nie je jednoduché o ňom čítať. O to viac, že autorka sa nesnažila nijako ho romantizovať. Všetky okolnosti, ktoré viedli Sadie k úteku, sa rozhodla odhaľovať postupne a dokonca dvomi rôznymi spôsobmi. Jedna časť knihy je vyrozprávaná prostredníctvom reportáže vysielanej v rádiu a tá druhá očami samotnej Sadie – pričom tieto dve línie sa akoby neustále prepletali, no nikdy sa úplne nespoja, nakoľko Sadie mi svoj príbeh rozpráva v inom čase, než v ktorom vznikla rádiová relácia inšpirovaná jej životom a neskorším zmiznutím.
O to reálnejšie tento príbeh potom pôsobí, nakoľko keď sa niečo spája s reportážou a pátraním po informáciách, pôsobí to o to uveriteľnejšie. Čiže autorke tlieskam za zvolenú formu. Tiež za to, akým spôsobom tento príbeh dala dokopy. Pretože ho vystavala ako mozaiku. Viem, že toto tvrdím o mnohých knihách, avšak o tomto to platí dvojnásobne. Pretože samotná Sadie bola vlastne výsledkom tejto mozaiky, produkt cynického života a ľudí, ktorí boli príliš zbabelí alebo len príliš zabratí do vlastného život na to, aby ponúkli pomoc dievčaťu, ktoré ju skutočne potrebovalo.
Sadiinými očami som sledovala, ako sa stretávala s ľuďmi, ktorí sa jej vysmievali, bočili od nej a ktorí ju bez najmenších výčitiek svedomia poslali na nebezpečnú cestu. Prečo? Pretože to bolo jednoduchšie ako čeliť svojim vlastným démonom. Pričom nemali výčitky svedomia a nikdy neprejavili žiadnu ľútosť alebo snáď obavu, či ich konanie nebude mať nejaké negatívne následky. Až kým nepríde jeden reportér a nespýta sa ich, prečo konali práve tak, ako konali.
„A potom tu je Sadie v aute, so zranenou tvárou a zničená. Náhle a oneskorene to bolo všetko príliš reálne; všetky tie veci, ktoré si tie dievčatá museli preskákať... Všetko, čo sa nezvestným dievčatám môže stať. Nepáčilo sa mi to. Ale to som mu vtedy nemohol povedať nahlas. Takže som zmenil tému.“
Lenže keď sa v skutočnom živote niečo podobné stane, nepríde k našim dverám zvedavý reportér a neprinúti nás prehodnotiť naše rozhodnutia a činy a to, aký majú dopad na ostatných v našom okolí. Týmto otravným reportérom by malo byť naše vlastné svedomie. To by nám malo povedať, že nie je správne vyhodiť zúfalé dievča hľadajúce pravdu. Že by sme ho nemali poslať do noci a do náručia človeka, o ktorom vieme, že je to násilník. A keď sa nám už nepodarí ju zadržať, mali by sme jej niekoho aspoň poslať na pomoc.
A o tom tento príbeh je. O tom, akí sme vo svojej snahe nevyrábať si ďalšie problémy vlastne cynickí voči svojmu okoliu. Ako robíme rozhodnutia bez toho, aby sme si premysleli dôsledky a ako nič neľutujeme, až kým nie je neskoro a niekto nás k tomu neprinúti. Príbeh Sadie je vďaka tomu nielen reálny a smutný, ale hlavne surový. Nie je to pekné alebo oddychové čítanie.
Je to záznam života a toho, čo sa deje v našom okolí a pred čím tak vytrvalo zatvárame oči, pretože je to jednoduchšie. A Sadie je zosobnením toho, čo je výsledkom tohto konania – osamelé a zničené dievča, ktoré tak zúfalo potrebuje pomoc, no nikto nie je ochotný jej ju poskytnúť. Pretože je skrátka jednoduchšie odvrátiť sa, odohnať od seba potenciálny problém, a potom sa tváriť prekvapene, keď zistíme, že to, čo sme urobili, nebolo správne.
Čítanie príbehu Sadie bolo akoby ma niekto prinútil analyzovať moje vlastné konanie a premýšľať, či vďaka niektorému rozhodnutiu neostala niekde vonku stratená moja vlastná Sadie. Čítať jej príbeh bolo surové a dychberúce, niekedy sa mi z toho zdvíhal žalúdok, no napriek tomu nemôžem povedať, že by som ľutovala čas obetovaný tejto knihe. Pretože takýchto úprimných a surových príbehov by sme mali čítať oveľa viac – aby nám otvorili oči a pomohli nám uvedomiť si, že každá naša voľba má dôsledky, a tie málokedy zasiahnu len nás.
Za poskytnutie knihy na recenziu
veľmi pekne ďakujem spoločnosti Albatros Media.
Knihu si môžete kúpiť TU.


oficiálna anotácia:
Utiekla z domu.
Pre rádioreportéra Westa McCraya je devätnásťročná Sadie len ďalšie z dievčat, ktoré opustilo domov za lepším životom. Keď zistí, že jej sestru zavraždili pred pár mesiacmi a aj ich mama je nezvestná, West McCray zacíti príležitosť, ktorá novinárom nedá spať. Nájsť Sadie však vôbec nie je ľahké a po ceste odhaľuje zdrvujúcu pravdu o jednej americkej rodine.
Sadie to v živote nemala ľahké. Svoju mladšiu sestru Mattie vychovávala najlepšie ako vedela, len aby prežili, len aby ich nikto nerozdelil. Keď Mattie nájdu mŕtvu v jablkovom sade, Sadie sa zrúti svet. Je presvedčená, že pozná sestrinho vraha. Vydáva sa naprieč USA, aby vyskladala mozaiku nebezpečného násilníka. Hľadá odvahu na to, čo mala spraviť už dávno.
Dokáže odhodlané devätnásťročné dievča to, čo sa nepodarilo policajným vyšetrovateľom? A je podcastový reportér schopný vystopovať Sadie, skôr ako jej niekto ublíži?


2 komentáre:

  1. Na tuhle knížku budu asi myslet hodně dlouho, dostala se mi pěkně hluboko pod kůži.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ja som na tom podobne. Myslím, že to je dobre, je to dôležitá kniha.

      Odstrániť