Deň princezien (tiež
označovaný ako Národný deň princezien)
je pomerne mladý sviatok, nakoľko sa oslavuje len od roku 2017. Tento deň bol
inšpirovaný sériou animovaných filmov The
Swan Princess, pričom na tento rok pripadá dvadsiate piate výročie premiéry
toho prvého. V tento deň si však ľudia nemajú pripomínať len animované
princezné alebo tie, ktoré sa pripravujú na svoje kráľovské povinnosti. Pripomína
nám, že v každom dievčati a každej žene sa ukrýva kúsok princeznej,
len si to musíme uvedomiť.
Som si istá, že tento deň najlepšie oslávime tak, že
budeme čítať knihy o princeznách, ktoré ku svojim úlohám pristupujú
zodpovedne a vedia, aké to je – byť princezná.
Meg Cabot – Denník princeznej
Myslím, že toto je úplná klasika. Kto nečítal knihy,
videl filmy, po prípade oboje, alebo ani nečítal a ani nevidel, ale niekde
v podvedomí si uvedomuje existenciu Mie Thermopolisovej. Teraz ruku na
srdce, podľa mňa si väčšina dievčat, ktoré sa k tomuto príbehu niekedy
dostali, predstavovali, že raz za nimi príde ich kráľovská stará mama, urobí z nich
fešandy a zoberie ich žiť do tajomnej krajiny, ktorej jedného dňa majú
vládnuť. Knihy v sebe skrývajú trochu viac ako len tento základný príbeh,
to je jasné, nakoľko je ich jedenásť, ale či budete čítať jednu knihu alebo
všetky, alebo si len pozriete filmy, zistíte, že byť princeznou nie je vždy
jednoduché a že Mia to zvláda najlepšie ako vie. Alebo možno aj nezvláda,
čo vždy záleží na uhle pohľadu. No je to práve Mia, kto by nám mal pripomenúť,
aká by vlastne mala byť, a aká v skutočnosti je, jedna princezná.
Sarah J. Maas – Throne of Glass
(recenzia)
Táto svetoznáma séria pracuje s mnohými nápadmi a trópmi,
ale keďže ide predovšetkým o svet s mnohými kráľovstvami, mihne sa
tam občas aj nejaká tá princezná. Autorka ich stvorila hneď niekoľko a ja vás
nebudem vyčerpávať ich vymenovávaním – nehovoriac o tom, že nechcem
pokaziť zážitok z čítania tým, ktorí sa na čítanie série ešte len
chystajú. Iste, táto séria má mnoho nedostatkov a mnoho sa ich dá
prehliadnuť, ale čo sa týka princezien a ich povinností, autorka bola
veľmi svedomitá. Pretože členovia kráľovských rodín si svoju moc uvedomovali a vždy
sa ju nejako snažili použiť – či už vo svoj prospech, alebo v prospech celej
krajiny. Je jasné, že by bolo fajn sledovať osudy len tých dobrých a zodpovedných
princezien, ale ak niečo, tak táto séria dokazuje, že všetci sme len ľudia a máme
právo na omyly a nedostatky. Dokonca aj princezné.
Marissa Meyer – Cinder
(projekt)
Čím lepšie osláviť princezné než sériou kníh, ktoré sú
vlastne prerozprávaním štyroch veľmi známych rozprávok. Napriek tomu sa v tejto
sérii nevyskytuje až tak veľa princezien, v skutočnosti len dve s kráľovským
rodokmeňom a všetkým, čo k tomu patrí, ale viac ako to ma vždy
fascinovala myšlienka, s ktorou autorka túto sériu písala – že každé
dievča môže byť princeznou. Pretože sleduje osudy niekoľkých hrdiniek, ktoré sa
dokážu správať kráľovsky, ktoré sa neboja obetovať pre dobro ostatných a ktoré
tak ochotne bojujú v revolúcii niekoho iného, pretože veria, že je to
správne. Táto séria je tiež dôkazom, že princezné nemusia byť dokonalé, že
často majú nedostatky a nie sú neprekonateľne krásne, že sú to vlastne len
obyčajné dievčatá, ktoré majú svoje sny a len sa ich snažia splniť.
Soman Chainani – Škola dobra a zla
(recenzia)
Uvedomujem si, že táto séria je primárne určená
mladším čitateľom, no napriek tomu viem, že má čo ponúknuť aj tým starším.
Autor vymyslel úžasný svet a výborný koncept, podľa ktorého som mala
sledovať osudy dvoch priateliek, ktoré nejakou zhodou okolností skončili na
úplne iných miestach – dokonale krásne blond Sophie skončí v škole pre
bosorky a temná a zádumčivá Agatha zase v škole pre princezné. A o to
v tejto sérii vlastne ide, aby sme sa lepšie prizreli zaužívaným
štandardom a uvedomili si, že nie všetko krásne je aj dobré a nie všetko
temné a osamelé len premýšľa, ako by nás mohlo zabiť. Kladúca dôraz hlavne
na silu priateľstva, je táto séria vynikajúca na oslavovanie dňa princezien,
pretože nás učí, že nie všetky stereotypy by sa mali dodržiavať a že dobré
srdce je princeznej prospešnejšie než bezchybná tvárička, a že krása niekedy
naozaj vychádza z vnútra.
Mary E. Pearson – Falošný bozk
(recenzia)
Táto séria je trošku z iného súdku, nakoľko
princezná Lia sa vlastne na svoje princeznovské povinnosti rozhodla vykašlať a predvečer
vlastnej svadby sa rozhodla utiecť a žiť svoj život tak, ako ona chce. No
nebola by to správna kniha, ak by ju tieto rozhodnutia nakoniec nedobehli. Presne
kvôli týmto rozhodnutiam som na Liu nazerala veľmi kriticky, ale vo svetle
udalostí celej série som nakoniec pochopila, čo robila a prečo to robila.
Možno sa vzoprela vopred dohodnutému manželstvu, ktorému vlastne ani neunikla,
no napriek tomu sa nikdy neprestala správať ako princezná. Neustále ukazovala,
že je dostatočne silná a tiež súcitná na to, aby sa na ňu mohli ľudia
spoľahnúť. Stala sa hlasom slabých a utláčaných, pretože aj o tom je
niekedy život princeznej – postarať sa o tých, ktorých nikto nepočuje.
Poznáte iné knihy o princeznách,
ktoré by ste mi chceli odporučiť?
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára