Vždy je niekoľko verzií pravdy | The Wren Hunt

Autor: Mary Watson

Názov: The Wren Hunt (čes. Hon na střízlíka)

Séria: The Wren Hunt

Diel: prvý

Špecifikácia: YA fantasy o dvoch súperiacich druidských národoch

Slovenské alebo české vydanie: 2019, CooBoo (ČR)

Hodnotenie na GR: 3.64

“We were always told: when something repeats, it gains significance.”

Wren má vcelku normálny život. Má tak trochu zvláštnu rodinu, niekoľko blízkych priateľov a veľa tajomstiev, o ktorých by sa nikto nemal dozvedieť. Každoročne sa tiež nedobrovoľne zúčastňuje „honby na pipíšku“, pričom na sviatok svätého Štefana, hneď po Vianociach, sa mení na toho, koho skupina chalanov naháňa. Problém je však v tom, že Wren nie je obyčajné ignorantské dievča, ale je augurka, členka druidského národa, ktorého najväčším nepriateľom sú sudcovia – a medzi tých patria aj chalani, ktorí ju naháňajú. Avšak tento rok bude iný, pretože Wren sa má stať súčasťou sudcovského sveta, aby tu získala cenné informácie. Avšak to, čo sa dozvie, jej obráti život hore nohami.

„Hon na pipíšku“ je viac-menej keltská tradícia, ktorú dodnes dodržiavajú prevažne na území Írska a v niektorých častiach Anglicka a kontinentálnej Európy. Jeho princípom je polapiť pipíšku, malého vtáčika, a posadiť ho na vrchol ozdobeného stĺpu. Tento rituál je čisto symbolický a podľa druidskej tradície by mal označovať koniec roka, ktorého symbolom je práve pipíška (angl. Wren). V súčasnosti však tento rituál prežíva len ako forma prehliadky, akéhosi maškarného pochodu.

Druidská mágia a všakovaké rituály je fascinujúca téma, ktorej sa však nevenuje veľa autorov, čo je podľa mňa nesmierna škoda. Pričom autorka tejto knihy sa z nej snažila vyťažiť maximum. Svojich druidov rozdelila na niekoľko frakcií, ktoré medzi sebou súperili a vlastne boli skôr nepriatelia. Mágia každej tejto skupiny fungovala trochu odlišným spôsobom a spoločné mali len nemetony, alebo aj žriedla moci, z ktorých čerpali mágiu, čiže úmerne tomu, aké silné bolo žriedlo, mohli aj jednotliví druidovia používať svoju mágiu.

Okrem toho autorka tiež vdýchla život niekoľkým legendám, ktoré sa líšili v závislosti od toho, ktorá druidská frakcia ho rozprávala. Dozvedela som sa teda niečo o bardoch, o sudcoch i auguroch, a hoci si autorka niektoré prvky vymyslela, vychádzala hlavne z mytológie a navyše sa jej všetko darilo opisovať tak, aby som tomu bez problému mohla uveriť.

Vďaka tomu vytvorila veľmi zvláštnu, no zároveň magickú atmosféru, ktorú som si nesmierne užívala a nedokázala sa jej nabažiť. Rovnako ma však bavili aj jej postavy. Wren bola zároveň aj rozprávačkou, čiže som ju spoznala najlepšie. Bola opatrná a na srdci mala vždy len dobro ostatných, takže sa často stávala obeťou intríg ostatných, bola len figúrkou, ktorí ostatní posúvali po mocenskej šachovnici tak, ako sa im zachcelo.

“There would be consequences, I knew that. There were always consequences, usually teeny tiny consequences that you hardly noticed. But the small things added up over time, until eventually they formed one big thing that could crush you beneath its weight.”

Na stránkach knihy som teda sledovala, ako si to postupne čoraz väčšmi uvedomuje a snaží sa proti tomu bojovať. V tom jej pomáhal aj Tarc, ktorý by mal byť jej nepriateľ, ale milovníci klišé si určite domyslia, že sa z neho skôr stal jej amant, než nemesis.

Všetky udalosti sa sústreďovali predovšetkým okolo Wren, rovnako aj magické rituály a všetky vízie, ktoré ju doslova „prepadli“. Wren ako augur totiž dokázala v schémach vidieť budúcnosť (pričom schéma alebo „pattern“ predstavovalo čokoľvek, čo sa opakovalo najmenej trikrát), čo ju postupom času pripravovalo o zdravý rozum.

Dej bol vďaka tomu občas zvláštny a sem-tam plynul tak trochu nejednoznačne, no napriek tomu som sa nikdy nestrácala v udalostiach a vždy som vedela, ktorým smerom sa dianie práve uberá. Kniha ma neskutočne pohltila, jej atmosféra ma vtiahla do deja a nepustila. Navyše išlo aj o napínavé čítanie, nakoľko Wren nemohla prezradiť, kým je v skutočnosti, pričom toto napätie neustále gradovalo.

Samotné odhalenie na konci ma dosť prekvapilo, nakoľko niečo podobné som nečakala (teda, napadlo mi to, ale zamietla som to ako príliš šialené) a o to viac som si to užívala. Záver som síce na môj vkus o čosi otvorenejší, ale autorka napísala aj pokračovanie, tak snáď sa niektoré dejové línie uzatvoria aspoň tam. To je však moja jediná výhrada k tejto nesmierne magickej a krásne napísanej knihe.

The Wren Hunt je trochu zvláštna, no nesmierne magická kniha napísaná nádherným lyrickým štýlom. Autorka mi predstavila rôzne frakcie druidského národa, ktoré proti sebe bojovali, pričom nikto nikdy nezískal tú dôležitú kľúčovú výhodu. Uprostred tohto boja som sledovala Wren a jej prerod z nesmelej a tak trochu zaslepenej dievčiny na mladú ženu, ktorá nikomu nemieni dovoliť, aby ju používal ako figúrku vo svojej hre. Dej možno nie je extrémne akčný, ale napriek tomu je napínavý a v spojení s netradičnou mágiou ponúka zaujímavý zážitok, ktorý som si naplno vychutnala.

oficiálna anotácia:

Every winter, Wren Silke is chased through the forest in a warped version of a childhood game. The boys who haunt her are judges, powerful and frightening pursuers, who know nothing of her true identity. If they knew she was an augur, their sworn enemy, the game would turn deadly.

But Wren is on the hunt, too. Sent undercover as an intern to the Harkness Foundation - enemy headquarters - her family's survival rests on finding a secret meant to stay hidden. As the enmity between two ancient magics reaches breaking point, Wren is torn between old loyalties and new lies. And trapped in the most dangerous game of her life.