Minirecenzie #5: 6x YA sklamanie

Niekedy sa stane, že očakávania sa ani nepriblížia skutočnosti. Práve vtedy ma čítanie najmenej baví a začínam obdivovať umenie marketérov, že vo mne vyvolali záujem práve o tento pofidérny literárny počin. Tu je výber niekoľkých kníh, ktoré ma tento rok z toho či oného dôvodu sklamali...

Ned Vizzini – Be More Chill

Kľúčové slová: Stredná škola. Ako byť kúl. Koniec trapasov.

Od tejto knihy som toho očakávala veľa – vo výsledku možno až priveľa. Ned Vizzini si ma absolútne získal knihou It’s Kind of Funny Story. Tá bola taká úžasná, že som túžila spoznať aj ostatnú autorovu tvorbu a nakoniec som si vybrala Be More Chill, mysliac si, aké je to úžasné dielo, keďže na jeho motívy vznikol aj veľmi úspešný muzikál. Pripravovala som sa na stredoškolskú drámu s hrozne hlbokým posolstvom. Hlavný hrdina bol pritom tento úplne ukážkový príklad totálneho „nerda“, ktorý si dokáže vymyslieť milióny spôsob, akými osloví svoju vyvolenú lásku, ale v skutočnosti ju nedokáže ani pozdraviť. A všetko sa to malo zmeniť tým, že prehltol tento super počítač, ktorý mu mal vo všetkom poradiť a premeniť ho z totálnej lamy na úžasného leva salónov. Lenže niekde sa stala chyba – nie, že by ten počítač náhle zomrel, ono skôr táto kniha bola trochu pomýlená v tom, čo sa mi snažila povedať. Zrazu som čítala príbeh o tom, že je normálne, aby dievčatá jedna druhu neznášali, že však ono je to vlastne očakávané, že je normálne správať sa k ním hnusne ak nie sú fyzicky dokonalé a že je vlastne výborné správať sa k nim ako k špinavým handrám a využívať ich pre vlastné ciele. Myslím, že sa vlastne ani nečudujem, že som z knihy bola znechutená.

Savannah Brown – The Truth About Keeping Secrets

Kľúčové slová: Pátranie po vrahovi. Strach zo smrti. Podivná nová kamarátka.

Táto kniha sa tvárila ako ďalší klamársky počin, niečo medzi detektívkou a trilerom, v ktorom hlavná hrdinka tvrdo pátra po pravde, kvôli čomu sa jej vyhrážajú a zrazu aj jej hrozí smrť. Niečo v tomto zmysle som od knihy aj očakávala, no neskôr ostala sklamaná. Kniha vlastne nebola úplne zlá a rozhodne som nemala chuť rituálne ju spáliť. Mala som s ňou iný problém – miestami bola hrozne nudná. Autorka sa totiž rozhodla venovať hroznému množstvu protichodných tém do toxických vzťahov cez citovú manipuláciu až po strach zo smrti, pričom sa pristavovala aj pri iných menej výrazných témach. Avšak toto všetko boli námety hodné celej samostatnej série, nie jednej pomerne krátkej knihy. V konečnom dôsledku teda kniha bola úplne nadupaná a akčná v poslednej tretine, ale vo zvyšných dvoch ma striedavo nudila a rozčuľovala, pretože autorka skákala od témy k téme ako pološialený zajac na poli plnom mrkvy. (Malé bezvýznamné plus dostáva autorka za to, že ma dokázala prinútiť myslieť si, že je kniha o niečom úplne inom, než mala byť v skutočnosti.)

Bex Hogan – Viper (Isles of Storm and Sorrow #1)

Kľúčové slová: Pirát. Boj o moc. Preceňovaná nevesta.

Dcéra obávaného piráta bojuje proti korupcii vlastného otca! Jej osudom je stať sa legendou! Musí bojovať o svoju pravdu! Nuž, koho by niečo podobné nenavnadilo a ja som, samozrejme, nemohla byť výnimkou. Milujem pirátov a som ochotná podobným knihám všeličo prepáčiť. Ale tejto knihe nepomohlo ani to, že tam tí piráti boli. Myslím, že niekde som sa vyjadrila v tom zmysle, že by som túto knihu najradšej udrela. Nuž, niekde som si svoju frustráciu musela vybiť. Táto kniha bola hrozne hlúpa a plochá, rovnako ako hlavná hrdinka, ktorú všetci obskakovali, všetci ju chceli získať na svoju stranu a ja som v knihe márne hľadala tej tajný dôvod, že prečo to tak je. Autorka skákala od udalosti k udalosti, pričom niekedy som nerozumela súvislostiam, a všetkému tomu kraľovala tá divná logika, že „ožením sa s Mariannou a stane sa zo mňa pán sveta“ – a áno, táto dievčina nemala nijakú moc, žiadnu mágiu ani nič podobné, čím by si podobnú pozíciu vyslúžila. Zdá sa, že takýto hnusný negustiózny blaf vám vznikne, keď sa snažíte zo svojej postavy urobiť toho najdôležitejšieho hráča, pričom jej význam pre celú komunitu je úplne nulový a svetu by najviac prospela mŕtva.

Erin A. Craig – House of Salt and Sorrows

Kľúčové slová: Dvanásť je viac ako osem. Prekliatie. (Ne)prekvapivé odhalenie.

Mnohí poznáme rozprávku o dvanástich kráľovských sestrách, ktoré v noci zakaždým pretancujú topánky, prespia celý deň, z čoho je ich kráľovský otec nesmierne nešťastný a sľubuje hory-doly komukoľvek, kto by toto správanie jeho dcérenkám dokázal zatrhnúť. Tešila som sa na to, že sa niekto rozhodol tento príbeh prerozprávať, ale bohužiaľ, táto kniha ma sklamávala snáď´ na úplne každej strane. Najskôr ma zarazil fakt, že z dvanásti dcér bolo len osem, nakoľko štyri už zomreli. Tieto zvyšné dcéry navyše čelia predsudkom, že sú asi prekliate a preboha, kto by si chcel na krk uviazať ktorúkoľvek z nich. Okrem toho sa tam objavujú duchovia štyroch mŕtvych sestier, teda polámaní a znetvorení duchovia štyroch sestier, ktorí sa snažia tým zvyšným niečo naznačiť. Čo presne? Že kto sa postaral o ich skon. Čo je možné uhádnuť niekde na prvých stranách. Pričom za tým nasleduje tak v priemere 350 strán vaty, kedy sa hlavná hrdinka snaží prísť na to, že „preboha, kto by chcel prekliať mňa a moje úžasné sestry“. Zúfalstvom som mala chuť trhať si vlasy a vyškriabať si oči. Ak autori mienia przniť klasické rozprávky, mali by to robiť aspoň so štýlom.

David Yoon – Frankly in Love

Kľúčové slová: Kórejci. Niečo medzitým. Američania.

Táto autorova prvotina všeličo sľubovala, navyše fakt, že ide o manžela úspešnej autorky Nicoly Yoon mala tak trochu zabezpečiť, že manžel od svojej úspešnejšej polovičky predsa len čosi pochytil. A možno aj pochytil, ale ja som to v tejto knihe nenašla. Predpokladám, že autorov plán bol napísať knihu o Američanoch, ktorí sú navyše Kórejčania, ktorí musia čeliť nielen predsudkom spoločnosti, ale aj očakávaniam vlastnej rodiny. A nič vás nenaláka na čítanie viac ako neľahký osud hlavných postáv, všakže. Čo je teda problém tejto knihy? Hlavný hrdina si ma nedokázal ani na jedinú sekundu získať, vlastne mi ku koncu poriadne liezol na nervy a hlavne to, aký bol v skutočnosti prízemný sexista. Chápem, že asi prevláda presvedčenie, že tínedžeri vlastne ani na nič iné nemyslia, ale zase všetkého s mierou a nič netreba preháňať, hlavne keď vám to už aj tak ničí inak dosť priemernú knihu. Pretože autor nielenže sa rozhodol spracovať neuveriteľne ohranú tému, on to ešte urobil aj dosť mizerne a čokoľvek, čo by v príbehu mohlo byť zaujímavé, sa akosi prepadlo do zabudnutia. Myslím, že za úspechom tejto knihy vlastne stojí len to, že vydavateľovi sa podarilo vytvoriť akúsi šialenú predstavu, že táto kniha je úplne výborná, nikde ste nič podobné nečítali a ak si knihu nekúpite, určite zomriete.

Silvia Moreno-Garcia – Gods of Jade and Shadow

Kľúčové slová: Správajme sa ako deti. Prekliatie. Boh smrti.

Ak by ste sa spýtali autorky, bola by ochotná sa s vami aj pobiť, len aby dokázala, že táto kniha je určená dospelému čitateľovi. Pričom hlavná hrdinka má osemnásť rokov a správa sa ako desaťročný fagan s logikou a slovníkom dvanásťročného školáka a utkvelými predstavami škôlkara. Dosť zaujímavý mix, to rozhodne, avšak nie niečo, čo by mi pomohlo si túto knihu užiť. Pričom samotná anotácia bola sľubná a hrozne mi pripomínala niečo, čo by mohla napísať Sherrilyn Kenyon, ktorá stále patrí k mojim obľúbeným spisovateľkám. Veď predsa tajomné prekliatia, odvážna hrdinka a mocenské hry bohov, to doslova kričí po úspechu. K tomu si pridajte zaujímavé historické obdobie, v ktorom sa to odohráva, a čerešničkou na torte by mala byť už len tá lahodná obálka. Bohužiaľ, nič z toho nefungovalo. A prečo vlastne? Lebo autorka tak veľa času strávila presviedčaním ľudí, že ide o knihu pre dospelých, že zabudla nejako zariadiť, aby sa jej postavy aj ako dospelí ľudia správali. Možno aj preto bola jej kniha plná úplne nelogických momentov a postáv, ktoré absolútne nepremýšľali o tom, čo robia alebo hovoria.

Zaujala vás niektorá z týchto kníh? Čítali ste niektorú?