Nekromantka zachraňuje svet | Perutě noci

Autor: Zuzana Hartmanová

Názov: Perutě noci

Séria: Noční labuť

Diel: druhý

Špecifikácia: temná fantasy o dvoch súperiacich magických frakciách

Slovenské alebo české vydanie: Gorgona, 2019 (ČR)

Hodnotenie na GR: 4.00

„Přála bych si, aby konečně někdo pochopil, že to není o magii, ale o lidech, c ojí vládnou.“

Magické frakcie Accadu proti sebe od nepamäti bojovali. Bieli mágovia proti temným a naopak, aby si neustále mohli dokazovať, kto z nich je lepší, mocnejší, alebo len skrátka, kto bude mať posledné slovo. Lenže hrozba v tejto krajine narastá a tentoraz sa nedotýka len jednej z frakcií, ale všetkých mágov bez ohľadu na to, kým sú a komu slúžia. Ak chcú mágovia prežiť, musia urobiť nemysliteľné. Musia uzatvoriť dočasné prímerie a okrem toho poskladať dostatočne veľkú skupinu mocných mágov, aby dokázali všetkých ochrániť. Tejto skupine by mala veliť aj Nix, ktorá však, viac ako niektorí ostatní, čelí nielen veľkému tlaku, ale najmä strachu ostatných.

Keď som pred dvomi rokmi po prvýkrát zavítala do Accadu, okamžite som sa do tohto sveta zamilovala. V tom mi veľmi výrazne pomohla aj Nix, temná čarodejnica, napol lich a napol nekromant, ktorá mi ukázala niekoľko epizód zo svojho života. V siedmich poviedkach mi opísala nielen svoj svet, ale tiež mi ukázala svoje silné i slabšie stránky, svoje omyly i sny, vďaka čomu som ju mohla dokonale spoznať. A nielen ju.

O dva roky neskôr sa mi do rúk dostala ďalšia kniha odohrávajúca sa v tom istom svete, len s niekoľkými rozdielmi. Zatiaľ čo predchádzajúca kniha bola len zbierkou poviedok, ktorá však bola taká dobrá, že ma prinútila prehodnotiť názor na poviedkové knihy, táto bola plnohodnotným románom. S kapitolami, zmenami pohľadov a s omnoho väčším počtom postáv, o ktorých som síce už predtým počula, ale nie všetky boli nutne súčasťou diania.

Dej sa rozbiehal trošku pomalšie. Najskôr bolo nutné predstaviť jednotlivé postavy a priblížiť situáciu, plus nejaké to intrigovanie, plánovanie a zbytočné boje... skrátka, kým sa niekam aj dostali, ubehla tretina knihy. Za seba hovorím, že mi tento pomalší rozjazd aj vyhovoval, nakoľko som predchádzajúcu knihu čítala pred dvomi rokmi a na niektoré detaily som skrátka zabudla, čiže som dostala príležitosť pripomenúť si ich.

Ako som už spomínala, úvod knihy bol o čosi pomalší, ale neskôr sa rozbehol. Čím viac sa približoval záver knihy, tým šialenejšie bolo tempo. Všetko vybuchovalo, tiekla krv, postavy bojovali s nedostatkom času i spojencov, a nakoniec aj s nedostatkom mágie. Krásna práca s gradáciou napätia, takže som mala možnosť poriadne si poobhrýzať nechty. Aby ma nakoniec niektoré udalosti šokovali a iné mi zlomili srdce svojou krutosťou.

„Věříš na osud?“ zeptal se najednou.

Zavrtěla jsem hlavou. „Nejsem si jistá. Spousta lidí o něm mluví, ale já myslím, že za to, co se nám stane, si můžeme sami. Svádět to na osud mi přijde laciné.“

Hovorí sa predsa, že keď rúbete les, lietajú triesky, no a keď bojujete s ultimátnym zlosynom, padajú vaši spojenci. O tejto knihe to v niektorých momentoch platilo dvojnásobne. (Našťastie bez zbytočného mučeníctva.) No aj tak ma niektoré straty skrátka zarmútili. Čo znamená, že knihu som nielen čítala, ale najmä ju prežívala a o to silnejší bol môj zážitok z nej.

Do samotného diania väčšinou zasahovala najmä Nix v spojení s Beilenom a niekoľkými ďalšími kľúčovými postavami. Páčilo sa mi, že boli rôznorodé a ja som mala možnosť sledovať ich správanie v rôznych situáciách a bez toho, aby mi ich autorka zbytočne opisovala. Vždy je lepšie prežívať tie udalosti s postavami, než o nich len čítať. A poviem vám, tie postavy boli poriadne zložité a nezávidela som im, akým morálnym problémom museli čeliť, nakoľko niektoré sa nedali jednoznačne vyriešiť.

Vďaka tomu ma čítanie bavilo ešte o niečo viac, nemala som totiž problém postavy rozoznať a spoznať do takej miery, že mi začalo záležať, čo sa s nimi stane. Dokonca som chápala aj motiváciu tých menej kladných hrdinov, čo je pre mňa vždy kľúčové a autori za to odo mňa vždy dostávajú body k dobru. Ďalšie potom za to, keď vo mne vyvolajú aj nejakú rekciu, a táto kniha ma niekedy rozosmievala, inokedy nútila premýšľať a občas dokonca aj zarmútila.

Prutě noci je teda výborným pokračovaním naozaj dobre napísanej poviedkovej knihy Noční labuť. Keďže v tomto prípade som mala možnosť čítať klasický román, rozjazd bol o čosi pomalší, ale zase som dostala možnosť rozpamätať sa na detaily, na ktoré som skrátka zabudla. Tiež som si mohla užiť opätovné predstavovanie postáv, ktoré boli rôznorodé a každá z nich ma oslovila niečím iným. Pričom pri hlavných hrdinoch bolo možné všimnúť si aj istý vývin v ich charakteroch.

Napätie krásne gradovalo, tempo sa zrýchľovalo a záver prišiel s ohňostrojom. Tento svet som si veľmi obľúbila a ťažko sa mi s ním lúčilo (preto dúfam, že autorka sa rozhodne ešte sa doň niekedy vrátiť, hoci si nemyslím, že je to pravdepodobné). Jedinú výčitku, ktorú by som ku knihe mohla mať, je len fakt, že po poviedkovej knihe sa mi trochu ťažšie zvykalo na románovú formu a kapitoly. No kniha bola presne taká epická, ako som od nej čakala, dokonca aj v momente, keď mi zlomila srdce.

oficiálna anotácia:

Svět je v ohrožení. Křehkou rovnováhu mezi magickými frakcemi narušila sekta zrádců, kteří se ve snaze zničit Řád i Konkláve nezastaví před ničím.

Frakce jsou nuceny spojit síly. Vojenské výpravě do města obleženého démony velí nekromantka Nix a rytíř Beilen. Kromě mrtvých ožijí i dávné sympatie a mezi veliteli přeskočí jiskra. Jenže láska mezi černokněžnicí a rytířem se trestá smrtí. Rozhodnutí, zda dát přednost vyšším politickým zájmům, nebo vlastnímu štěstí, nebude vůbec lehké. Zvlášť tváří v tvář hordám netvorů v ulicích plných krve.

Druhý román z Accadu – temného magického světa spisovatelky Zuzany Hartmanové.