Autor: Alice Oseman
Názov: Radio Silence
Špecifikácia: YA o očakávaniach a realite, o snoch
a rôznych cestách, ako ich naplniť
Slovenské alebo české vydanie: zatiaľ nie je
Hodnotenie na GR: 4.23
“I wonder – if nobody is listening to my voice, am I making any sound at all?”
Frances je nadaná a inteligentná
študentka. Má pred sebou skvelú budúcnosť a jasne stanovené ciele. Verí,
že najväčšie šťastie jej prinesie práve akademický úspech a s tým spojené
štúdium na prestížnej univerzite. Jej život teda tvoria domáce úlohy, projekty
a štúdium, a takto ju poznajú aj jej kamaráti zo školy. Ako tú, ktorá
sa nikdy nezabáva, pretože svoj život berie až príliš vážne.
Ale na druhej strane
ešte existuje iná Frances, tam vnútri, skrytá pred ostatnými, tá Frances, ktorá
rada kreslí, má vlastný blog, nosí šialené svetre a počúva nie veľmi známy
podcast o vymyslenom univerzitnom meste. Jej svet sa otočí hore nohami,
keď sa osobne stretne s tvorcom tejto relácie a uvedomí si, že život
je viac ako len akademický úspech.
Táto kniha ponúka v podstate
dosť ohraný námet, vlastne hneď niekoľko námetov, ktoré sa autorka rozhodla
čo najlepšie spracovať. Do určitej miery sa jej radilo, možno aj preto, akým
spôsobom mi tieto témy prezentovala. Predovšetkým sa jej veľmi dobre podarilo
vystihnúť geekovskú komunitu, všetkých tých zapálených fanúšikov, ktorí radi
kreslia svoje obľúbené postavy, tešia sa na každý nový diel tejto šialene
nepopulárnej šou a rozhovor vedú výlučne prostredníctvom hlášok z obľúbených
filmov a seriálov.
Z tohto pohľadu
kniha vlastne ani nemohla byť lepšia a ja som si atmosféru dokonale
užívala. Autorke sa tiež podarilo vystihnúť človeka, ktorý tak trochu pred
svetom skrýva svoje skutočné geeky ja, ktorý sa javí ako úplne nudný
predstaviteľ ľudského pokolenia, pre ktorého sú dôležité známky a úspech v škole.
A je smutné, že mnoho deciek takýmto spôsobom vedie svoj život, pretože sa
z nejakého dôvodu hanbia za to, akí sú – viním z toho predsudky a ľudskú
prirodzenosť, ktorá nudným neandertálcom našepkáva, aby zatracovali všetko, čo
sa od nich len trošku líši.
Do tohto všetkého
najviac zasahovala ešte iná téma – očakávania a ako sa s nimi vyrovnať.
Tu na scénu prichádza predovšetkým Frances. Nie, že by ju rodičia nútili
študovať a ísť do školy, aby si cez ňu plnili svoje sny, skôr ide o Francesinu
vieru, že inteligencia je jej jediná dobrá vlastnosť a mala by ju čo
najlepšie využiť. Dosť pomýlené predsavzatie, ale som presvedčená, že takýto
ľudia naozaj existujú a možno som niektorých z nich aj osobne
stretla.
“People move on quicker than I can comprehend. People forget you within days, they take new pictures to put on Facebook and they don't read your messages. They keep on moving forward and shove you to the side because you make more mistakes than you should.”
Nebola by to však správna
tínedžerská kniha, ak by sa s ňou nespájala aj téma hľadania samého seba a svojho
miesta v spoločnosti. Čiže áno, toto je úplne typická tínedžerská kniha,
so všetkou drámou a melodrámou, so všetkými predsudkami a dôležitými rozhodnutiami
a všetkým ostatným, s čím sa mi táto literatúra podvedome spája.
Jediný rozdiel? Tá zaujímavá internetová šou, na ktorej by sa Frances mohla
autorsky spolupodieľať.
A zrazu sa
nejakým zázrakom táto relácia stane populárnou a čoskoro sa všetci
dozvedia, kto sú tvorcovia. Čo bola tiež zaujímavým spôsobom spracovaná téma o nástrahách
popularity a aké náročné je občas nepodliehať šialeným predstavám. Okrem
toho tiež autorka jasne ukázala, aké náročné je v podobných situáciách diskutovať
a nepodliehať hneď šialeným obavám.
Z tohto všetkého
mi okrem toho tak nejako vyplynulo, že táto kniha by vlastne mala byť nesmierne
epická a úplne úžasná. Realita sa však trochu líši. V skutočnosti autorke
hrozne dlho trvalo, kým ma vôbec presvedčila, či chcem pokračovať v čítaní.
Prvá tretina bola hrozne rozvláčna a v deji sa vlastne nič nedialo,
nebola tam dokonca ani žiadna iskra, ktorá by ma nútila pokračovať v čítaní.
Potom prišiel ten dôležitý zlom a začal ma baviť aj dej, ktorý bol presne
taký prehnane dramatický spôsobom, ktorý je vlastný najmä tínedžerskej
literatúre.
Autorke sa podarilo
spracovať naozaj zaujímavé témy a dokonca ma bavil aj spôsob, akým to
robila, ale napriek tomu sa pri čítaní nedostavil taký ten „wau“ efekt, ktorý
som očakávala. Vo výsledku to teda bola skôr priemerná kniha, ktorá bola taká
veľmi britská, až som z toho sama bola dosť prekvapená. Len si nie som
istá, či by sa autorka potešila, že jediné, čo si o jej knihe pamätám, je
to prísne anglické prostredie.
Radio Silence je ďalšia z tínedžerských kníh,
ktorá spracováva už známe témy, avšak snaží sa to kombinovať s opismi geeky
komunity. Napriek autorkinej snahe túto knihu nejako odlíšiť od mora ostatných
podobne ladených, som nakoniec v rukách držala niečo oddychové, čo neurazí
a dokáže zrelaxovať, no nedokázalo ma to strhnúť alebo ohúriť. Počas
čítania som teda skôr premýšľala o knihách, ktoré tieto témy spracovávajú
lepšie a hlavne zaujímavejšie. Čo je určite škoda, pretože zase na druhej
strane podobné knihy sa len málokedy odohrávajú v Anglicku, ale ani všetko
to zaujímavé britské nezlepšilo môj čitateľský zážitok.
oficiálna anotácia:
Frances has always been a study machine with one goal, elite university.
Nothing will stand in her way; not friends, not a guilty secret – not even the
person she is on the inside.
But when Frances meets Aled, the shy genius behind
her favourite podcast, she discovers a new freedom. He unlocks the door to Real
Frances and for the first time she experiences true friendship, unafraid to be
herself. Then the podcast goes viral and the fragile trust between them is
broken.
Caught between who she was and who she longs to be, Frances’ dreams come
crashing down. Suffocating with guilt, she knows that she has to confront her
past… She has to confess why Carys disappeared…
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára