Top knihy roku 2019

Rok sa opäť priblížil ku svojmu koncu a prišiel aj čas bilancovať, čo sa stalo a ako sa to stalo. Do rúk sa mi dostalo veľké množstvo kníh, niektoré ma posadili na zadok, na iné som zabudla v momente, keď som ich zatvorila (alebo to by som si rada nahovárala), a keďže je lepšie myslieť pozitívne, rozhodla som sa napísať článok o tých najlepších knihách, ktoré sa mi dostali do rúk...

Najlepšie pokračovanie

Holly Black – The Wicked King

Kniha Krutý princ mňa osobne až tak veľmi neohúrila. Nezískala si ma hlavná hrdinka, ostatné postavy len o čosi viac, dej ma miestami nudil a jediné, čo som dokázala oceniť, bolo vlastne prostredie. Do pokračovania som sa vlastne pustila len z dvoch dôvodov – bola som zvedavá a tiež som si chcela overiť priamo pri čítaní teóriu, že autorka sa vlastne snažila vytvoriť hlavnú hrdinku, ktorá by bola nielen nespoľahlivá, ale tak trochu aj neobľúbiteľná. Možno aj vďaka tomu som sa na pokračovanie dívala úplne inak. To si ma získalo snáď úplne všetkým, ale najviac tým, aký bol dej svižný a nabitý akciou i emóciami, vďaka čomu ma bavilo nielen čítanie, ale dokonca som si obľúbila aj postavy. Skrátka, pre mňa to bol obrat o stoosemdesiat stupňov. Takto si predstavujem dobré pokračovanie.

Najfeministickejšia kniha

Jennifer Donnelly – Stepsister

Popoluška je rozprávka, ktorú často spracovávajú autori. Príbeh o krásnej dievčine, ktorá žije vo vlastnom dome ako slúžka svojej nevlastnej matky a tiež nevlastných sestier, je legendárny v tom, koľko rôznych spracovaní už autori dokázali vymyslieť. Ale málokto sa vo svojich prerozprávaniach venuje osudu údajne škaredých sestier, ktoré počúvali príkazy svojej matky. A práve o nich je táto kniha, o tých neobľúbených a nenávidených sestrách, ktoré po odchode Popolušky musia žiť s nenávisťou a opovrhnutím. Kniha to bola nesmierne emotívna, avšak okrem toho aj nevtieravým spôsobom feministická, nakoľko autorka sa hojne pristavovala pri téme úlohy ženy v spoločnosti a tým, čo sa rozhodne urobiť so svojim životom a osudom. Výborne čítanie, presne také temné, aby pôsobilo ako voľné pokračovanie pôvodnej predlohy.

Najmetaforickejšia kniha

Maggie Stiefvater – Zázraky padlých svätých

Magie Stiefvater je autorka, ktorá je známa hlavne ako nadšenec magického realizmu. Vo všetkých knihách, ktoré napísala, vlastne s týmto žánrom flirtovala a zakaždým pridávala viac prvkov, až sa nakoniec prepracovala k tejto knihe – k príbehu, v ktorom sa úplne ponorila do magického realizmu. Vďaka tomu som mala možnosť čítať nesmierne magickú a metaforickú knihu, ktorá bola absolútnym čitateľským zážitkom. Užívala som si každé slovo.

Najemotívnejšia kniha

C. G. Drews – The Boy Who Steals Houses

Autorka už v predchádzajúcej knihe ukázala, že mi dokáže dosť úspešne brnkať po emotívnych strunách. No ani jej prvotina ma nedokázala pripraviť na jej druhý počin. Príbeh je jednoduchý, je o dvoch bratoch, ktorí sa snažia za každých okolností ostať spolu a nájsť si obstojný domov. Navyše jeden z bratov je autista, čiže ich život je o to náročnejší. Čítanie sa ma dotklo o to viac, že autorka sa ani nesnažila zbytočne mi hrať na city. Len opisovala realitu, ktorá je dostatočne bezútešná. Skrátka, ak máte chuť preliať celé more sĺz, táto kniha vám v tom pomôže, a po jej prečítaní za to dokonca budete vďační.

Najväčšie prekvapenie

Mary Watson – The Wren Hunt

Táto kniha bola úplne spontánnou kúpou. Zapáčila sa mi obálka a bola som trochu zvedavá, no keďže som o knihe vlastne nič nevedela, netušila som ani, čo mám od nej očakávať. Možno príjemnú oddychovku, možno len brak s dobrou obálkou. Po začítaní ma prekvapilo hneď niekoľko vecí, napríklad ako nádherne je táto kniha napísaná a ako si ma okamžite získala, dokonale ma vtiahla do deja a odmietala ma pustiť. Čítanie to bolo skôr také divnejšie, občas som sa až čudovala, čo sa tam deje a moja pozornosť tiež občas dostávala zabrať, ale to nemení nič na fakte, že táto kniha bola vynikajúca a ja som to od nej absolútne nečakala.

Najpoetickejšia kniha

Robert Holdstock – Les mytág

Sú rôzne typy kníh, niektoré čítam len preto, aby som vyplnila čas, iné preto, lebo ma ich čítanie baví, no a potom je tu tých niekoľko vyvolených, ktoré čítam len preto, lebo čítať ich je absolútnou radosťou. Les mytág je nádherne napísaná (a rovnako aj preložená) kniha, ktorá nie je prehnane akčná alebo jednoznačná, no na druhej strane je to tiež kniha, od ktorej som sa nevedela odtrhnúť. Pretože by to znamenalo, že by som sa musela vrátiť do reality, čo sa mi až tak nepáčilo. Chcela som v tom krásne vymyslenom fantastickom prostredí zotrvať čo najdlhšie. Našťastie má kniha aj pokračovania, tak sa môžem do tohto prostredia opakovane vracať.

Najnepravdepodobnejšia hrdinka

Leigh Bardugo – Ninght House

Táto kniha, vlastne dospelácky debut tejto autorky, v sebe ukrýva mnoho naj, aspoň pre mňa. Mňa však najviac oslovila hlavná hrdinka, Alex Stern, ktorú bolo o niečo náročnejšie si obľúbiť. Alex toho v živote zažila skutočne veľa a väčšina z toho nebola práva dobrá alebo príjemná, pričom za mnohé z toho si mohla sama, alebo sa o to aspoň pričinila. V živote má teda poriadne veľa svinstva, bolesti a hlavne tajomstiev, čiže je tá posledná, od ktorej by som očakávala nejaké hrdinské činy. No ona sa o ne predsa len pokúša, vďaka čomu mi bola poriadne sympatická. Okrem toho by sa však táto kniha poľahky klasifikovala aj ako víťaz sekcie „najtemnejšia kniha“ a „najnechutnejšie scény“, tak sa na to pri výbere ďalšieho čítania snažte myslieť.

Najvtipnejšia kniha

Ashley Elston – 10 Blind Dates

O tejto knihe som písala už niekoľkokrát a vždy som sa vás snažila presvedčiť, aby ste jej dali šancu. Pretože skutočne ide o tú najvtipnejšiu knihu, aká sa mi tento rok dostala do rúk, čo je už poriadne silné prehlásenie, nakoľko tento rok som čítala hneď niekoľko kníh, ktoré mi dokázali zdvihnúť kútiky úst. Táto kniha je pritom výborná vianočná oddychovka o tom, aké je to žiť v blízkosti veľkej a tak trochu hlučnej a šialenej rodiny, ktorá vás vždy podrží, ale tiež váš život dokáže premeniť na nikdy nekončiaci trapas. Okrem toho, že som sa smiala, som pri čítaní tiež spomínala na moje vlastné príhody s rodinou, čo vo mne vyvolalo krásnu nostalgiu.

Najlepšie spracovanie detektívnej zápletky

Holly Jackson – A Good Girl’s Guide to Murder

Táto kniha si získala moju pozornosť hlavne vďaka svojmu názvu. Nebyť neho, asi by som jej nevenovala dlhšiu pozornosť, vďaka čomu by som sa ochudobnila o naozaj dobré čítanie. Aby ste pochopili, väčšinou sa nehrniem do čítania kníh, ktoré sú tak otvorene detektívkami. Tie radšej sledujem v telke a keď už má kniha nejakú detektívnu zápletku, očakávam, že bude skôr takým doplnením ostatného diania. Táto kniha však je detektívkou a autorke sa podarilo nielen všetko výborne vymyslieť, ale tiež opísať a dať dokopy. Vďaka snahe a talentu vznikla kniha, v ktorej bolo niekoľko páchateľov a každý z nich mal dôvod spáchať tú osudnú vraždu. Čo ma miatlo a napínalo, nútilo ma to čítať až do konca. Takto nejako si predstavujem dobrú detektívku.

Najlepšie využitie potenciálu

S. A. Chakraborty – The City of Brass

Autori fantasy (a nielen fantasy) si čoraz častejšie robia exkurzy do východných kultúr a ich mytológií. Možno ide o snahu priniesť niečo svieže, možno ide o osobnú fascináciu, alebo dokonca snahu predstaviť svetu kultúru vlastnej domoviny. Či tak alebo onak, literatúra v súčasnosti rozhodne netrpí nedostatkom exotického čítania. Problém je nájsť niečo, čo by bolo skutočne zaujímavo spracované, fascinujúce a čo by si ma dokázalo získať. To je prípad tejto knihy, ktorá ma dokonale pohltila. Nielen prostredie, ale aj postavy a zápletky, nakoľko autorka ukázala, že všetko je možné, ak naplno využijete potenciál, ktorý sa vám ponúka. Škoda len, že táto kniha nie je známejšia, aby ju mohlo oceniť viac čitateľov.

Najreálnejšia kniha

Sarah Lyu – The Best Lies

Toxické vzťahy sú veľmi pálčivým problémom. Nie sú len súčasťou partnerského spolužitia, ale aj kamarátstiev a priateľstiev na pracoviskách a dokonca aj v škole. Autorka tejto knihy sa rozhodla veľmi realisticky stvárniť toxický vzťah medzi dvomi kamarátkami. Veľa času venovala vysvetleniu motivácie oboch kamarátok, prečo sa správajú tak, ako sa správajú, ale nikdy nezabudla na to, že podobne náročnú tému by za žiadnych okolností nemala romantizovať. Vďaka tomu mi táto kniha zobrala dych, pretože bola v niektorých momentoch až temná a hlavne vierohodná. Podobných kníh (a hlavne autorov, ktorí pamätajú na to, že v živote by sme nemali všetko romantizovať) by sme potrebovali viac.

Najsilnejší hrdinovia

Robert Jackson Bennett – Město zázraků

Autor má bezpochyby talent, nakoľko stvoril úžasne originálny svet, ktorý však pôsobí realisticky i autenticky, no a podobne dobrú prácu odviedol aj pri tvorení postáv. Uvedomoval si, že hlavní hrdinovia by mali mať svoje chyby a nedostatky, mali by byť omylní a skrátka takí správne ľudskí. To sa mu aj podarilo a vďaka tomu som čítala o osudoch ľudí, ktorí boli vo všetkých ohľadoch silní, dokonca aj vtedy, keď boli slabí. Pretože si uvedomovali, že život jednotlivca je niekedy nepodstatný, že dôležitý je osud sveta, že pre prežitie ostatných je niekedy nutné niečo obetovať. Alebo aj niekoho. Jeho postavy sú skrátka ľudia, ktorí majú v rukách potenciál prinútiť ma zmeniť sa na niekoho lepšieho.

Najlepšie spracovanie témy

Mindy McGinnis – Heroine

Autorka sa rozhodla spracovať tému drogových závislostí, čo nie je v žiadnom prípade originálne, avšak napriek tomu nemôžem tvrdiť, že by ma táto kniha neposadila na zadok. V prvom rade je nutné uvedomiť si, že dej knihy sa odohráva na strednej škole. Navyše všetko sledujem očami hlavnej hrdinky, z ktorej sa vplyvom ťažkého zranenia a neskôr aj iných okolností stala drogovo závislá. Všetko som s ňou prežívala, všetky tie hrozné prípady, keď kradla, keď klamala a podvádzala, keď sa prepadala na dno svojho vlastného života. Navyše som mala možnosť sledovať vlastne dve dievčatá, z ktorých len jedno sa stalo drogovo závislé, a ja som tak mohla premýšľať o tom, prečo sa to vlastne deje. Prečo niekto je závislý a iný dokáže prestať prakticky okamžite a bez následkov. Skrátka, čítanie mi dalo mnoho námetov na premýšľanie.

Najdesivejšia kniha

Rachel Burge – The Twisted Tree

Tí, čo ma poznajú lepšie, určite vedia, že ja som hrozný strachopud a tým pádom nečítam nič, čo by ma mohlo vydesiť. Ale občas sa mi stane, že narazím na niečo naozaj zaujímavé a skrátka ma netrápi, že by mi čítanie mohlo privodiť nočné mory. O tejto knihe som navyše ani len netušila, že by mohla byť desivá, a pritom to možno ani nebol autorkin zámer. Napriek tomu sa jej to podarilo. Dokonale opísala nielen prostredie, ale najmä atmosféru, všetky pocity postáv, takže ma nútila obzerať sa cez plece, či tam nie sú náhle obživnuté bábiky, stále som mala rozsvietené svetlo a nikdy som túto knihu nečítala v noci (alebo po tme). Príbeh na mňa veľmi zapôsobil.

Najuspokojivejšie zakončenie série

Jay Kristoff – Darkdawn

Nechcem veľa prezrádzať o tejto knihe. Každopádne, ak túto sériu čítate a neviete, čo od knihy očakávať, poviem vám toto – táto kniha je úplne úžasná. Niekoľkokrát mi zlomila srdce, rozčuľovala som sa kvôli nej, plakala som, bola som šokovaná a vystrašená, nesmierne som všetkým držala palce a striedavo si priala, aby niektorí jedinci zomreli. Autor ma dokázal tiež prekvapiť. Keď prišiel záver, totálne som ho neočakávala a zároveň som vedela, čo príde, a úplne som ho prežívala a takmer neprežila. (Ale tiež stále trvám na tom, že Jay Kristoff je v skutočnosti romantik.)

Aké sú vaše top knihy tohto roka?