Keď lož vládne svetu | Před bouří

Autor: Zuzana Harmanová
Názov: Před bouří
Séria: Krysy apokalypsy
Diel: prvý
Špecifikácia: temná fantasy odohrávajúca sa vo svete ohrozovanom divokou mágiou
Slovenské alebo české vydanie: Host, 2020 (ČR)
Hodnotenie na GR: 4.44

 

„Konec bohů nebyl tak epický. Ani zdaleka.“

 

Svet si opäť zažil svoju apokalypsu – a aby na to nezabudol, tak si ju každých sedem dní pripomína v podobe smrteľne nebezpečnej magickej búrky. Tá dokáže každého na počkanie zabiť. Teda len v prípade, že dotyčný nemá zmiešanú krv a medzi predkami niektorého z bohov, inak ho premení na niečo celkom iné. Ľudia sa preto museli naučiť veľmi rýchlo prispôsobiť. Prečo je však prispôsobenie vôbec nutné? Prečo v skutočnosti padli bohovia?

Zuzanu Hartmanovú si ako autorku nesmierne vážim hneď z niekoľkých dôvodov. A táto kniha mi ich všetky pripomenula. V prvom rade ide o jej schopnosť vymyslieť rozsiahle svety, ktoré sa riadia určitými pravidlami, kde má všetko svoje miesto a každý detail je domyslený do úplnej dokonalosti. To sa však týka aj magických systémov a tento mi zvlášť učaroval – pripomínal mi totiž obľúbenú sériu o Kate Daniels.

Podobne ako v dystopickej Atlante, aj v Lere v podstate istým spôsobom koexistuje mágia a technika. Len s tým rozdielom, že sa nestriedajú pri moci, ale skutočne vedľa seba existujú v akejsi podivnej symbióze, ktorá dávala absolútny zmysel. Podobne premyslené však bolo aj fungovanie samotnej mágie – jej používanie malo presne stanovené pravidlá a rovnako dopodrobna boli opísané aj dôsledky (zne)užívania moci. No a potom tu boli samotné magické búrky, ktoré boli desivé i fascinujúce a vďaka nim získala kniha pochmúrnu atmosféru.

Napriek tej očividnej magickosti na mňa všetko pôsobilo realisticky. Vrátane postáv. Tie boli v tejto knihe mnoho ráz dôležitejšie ako dej samotný a autorka venovala veľa času, aby mi opísala ich charaktery. Vďaka tomu pôsobil trojrozmerne. Čo síce neznamená, že som si všetky obľúbila alebo som im fandila, ale aspoň som do určitej miery rozumela tomu, čo robia a prečo – hoci motivácia niektorých kľúčových hráčov ostala skrytá, takže sa mám na čo tešiť aj v pokračovaní.

„Přivedl jsem Ler na pokraj apokalypsy, to jsem nikdy nepopíral. Ale věřím, že se nám začne dařit lépe, stejně jako tomu věří zdejší lidé. A já jejich důvěru nehodlám zradit. Proto mě rozčiluje podobná verbež, která se snaží rozvrátit to, co jsem vybudoval. Chci, abyste krysy téhle apokalypsy rozdrtili beze zbytku, rozumíte, corporale?“

Dalo by sa teda povedať, že každá postava riešila predovšetkým svoju agendu, starali sa o svoje problémy a nejaký osud sveta ich vo väčšine prípadov ani nezaujímal. Čo je síce trošku desivá myšlienka, ale na druhej strane znepokojivo skutočná. Pretože ak nastane apokalypsa, predpokladám, že väčšina ľudí sa skrátka bude starať o seba a svoje prežitie. Podobne ako to robili postavy v knihe.

Tých bolo od začiatku pomerne dosť. Nebudem klamať, zo začiatku ma miatli, pretože som netušila, prečo vlastne sledujem dej očami toľkých osôb a čo majú spoločné, keďže často boli na úplne opačných koncoch celého sveta. Postupom strán som si však začala uvedomovať, že činy jednej postavy ovplyvňovali ostatných, takže boli ich osudy prepletené bez toho, aby si to vôbec uvedomovali.

Zložitý svet a zložité postavy a ich vzťahy však neznamenali, že by bol rovnako prepletený aj dej. Netvrdím, že bol vždy úplne jednoznačný, a že ma občas niektorá dejová zákruta neprekvapila, ale vo všeobecnosti by sa dalo povedať, že bolo dianie skôr jednoduchšie a lineárne. Napriek tomu takisto poslúžilo na budovanie napätia a prispelo k udržaniu mojej pozornosti.
Teda povedané jedným slovom, táto kniha bola zážitok – od prvej strany až po poslednú.

Před bouří je výborne napísanou temnou fantasy, ktorá sa odohráva v postapokalyptickom svete. Ten bol premyslený do najmenších detailov so všetkými spoločenskými problémami i magickými hrozbami a systémom fungovania mágie. Dôležitejšie ako prostredie však boli rozhodne postavy, ktoré mali navrch aj pred dejom. Boli rôznorodé, pochádzajúce z rôznych vrstiev a každá z nich mala vlastné problémy, ktoré potrebovala riešiť. Dostala som dostatok priestoru, aby som ich mohla pochopiť a uvedomiť si, že ich činy sa navzájom ovplyvňujú. Vo výsledku som teda mala možnosť prečítať si napínavú knihu s realistickými postavami a aj vďaka napínavej atmosfére sa nesmierne teším na pokračovanie.

 

oficiálna anotácia:

Každá apokalypsa potřebuje svoje krysy.

Příběhy většinou nezačínají koncem světa. Jenže na Leru nastává konec světa každých sedm dní, když se jím proženou magické bouře, které srovnají se zemí vše, co se nachází mimo ochranné bariéry. Když totiž srazíte z nebes bohy, musíte počítat s následky.

Bohové padli před osmdesáti lety. A jejich pád zanechal Ler zjizvený a z větší části neobyvatelný. Magií kontaminovaná půda, mutace nebo absence povrchové vody nejsou ničím neobvyklým. Mimo města může i jeden špatně nabitý bateriový článek znamenat předěl mezi životem a smrtí. Ne všichni se s tím ale dokázali smířit, a tak hledají způsoby, jak přelstít přírodní i lidské zákony — jako krysy si hledají skulinky, ve kterých můžou přežívat.

Jenže co když si někteří lidé začnou uvědomovat, že mezi přežíváním a žitím je propastný rozdíl? A co teprve když si to uvědomí i sami bohové…