nedeľa 29. novembra 2020

Knižná mágia #14: Runy, symboly, znaky

Tento článok som mala rozpísaný niekoľko mesiacov, avšak trvalo mi, kým som ho dokončila. Pretože bol jeden z tých, ku ktorým som si vymazala všetky podklady a ostali mi len základné informácie. Rozhodla som sa, že moje rozčarovanie by asi nemalo stáť v ceste dokončeniu toho, čo ma baví...

 

 

Runy, symboly, znaky

V mágii sa veľmi často používajú rôzne značky alebo symboly, ktorých použitie má spôsobiť presne určené následky. Súčasťou týchto symbolov sú aj runy a mágia od nich odvodená sa nazýva runová. Jej podstatou je využívanie rún, teda symbolov, ktoré môžu v rôznych situáciách reprezentovať niečo iné a ich význam sa mení v závislosti kto ich používa a na čo.

Najčastejším využitím rún sú však runové kamene – pričom nemusí ísť nutne o kameň, ale aj o iný predmet, napríklad kúsky kostí. Runové kamene sú vytvorené veľmi dôsledne a každý z nich má iný význam, niektoré sa môžu používať ako druhy útočných kúziel, keby objekt začarovaný runou napríklad pri styku s niečím (s vodou alebo krvou) má za úlohu dosiahnuť istý efekt. Niekedy sa runové kamene používajú ako druhy talizmanov alebo na posilnenie toho, kto ich nosí, či na ochranu.

Najčastejšie sa však runové kamene spájajú s veštením, kedy sa vo vrecúšku pomiešajú kamienky/kosti s nakreslenými runami a veštenie prebieha buď na podobnom princípe ako tarotové karty, teda že si z vrecka vyberiete presný počet náhodne vybraných kamienkov a niekto interpretuje, čo ste si vlastne vybrali, alebo sa kamienky zamiešajú, vysloví sa otázka a po hodení kameňov je veštec schopný nájsť odpoveď. (Veľmi dobrá ukážka tohto druhu veštenia je napríklad ukázaná aj vo filme Hviezdny prach, hoci je nutné upozorniť na to, že s pomocou runových kamienkov sa dajú hľadať aj iné odpovede ako áno a nie.

Runy majú svoj pôvod v severskom panteóne a aj preto sa najčastejšie objavujú v knihách, ktoré sú inšpirované práve severskou mytológiou. Podľa starých mýtov darovali runy ľuďom bohovia. Okrem magického použitia sa runy používali aj na písanie, takže vo svojej podstate ide o starovekú abecedu, ktorá vo svojej základnej podobe obsahovala 24znakov rozdelených do troch skupín, počet znakov sa však postupom rokov menil. Podobne ako iné staroveké abecedy, aj tieto znaky reprezentujú určité objekty. Táto reprezentácia s používa aj v runovej mágii. (Nutné je ale spomenúť, že symboly sa nepoužívajú len v severskom panteóne, ale aj v iných kultúrach. Egypťania takisto stoja za zmienku.)

Každá runa alebo akýkoľvek iný symbol teda niečo reprezentuje. Podstatnou takéto druhu mágie je teda správane napísanie konkrétneho symbolu, ktorý v kombinácii s istými krokmi môže priniesť určitý druh výsledku. Príkladom sú už vyššie spomínané runové kamene. Ďalším spôsobom používania symbolov je ich napísanie na presne určený typ povrchu – napríklad na papier, pergamen, na čokoľvek, čo má byť mágiou zasiahnuté, dokonca na ľudské telo.

Tento druh mágie má teda veľa spoločného s kaligrafiou a jej podstatou je správne napísanie daného symbolu. Čiže mágom, ktorým sa trasú ruky alebo nevedia pekne písať, by sa podobná mágia mohla pekne vypomstiť. Pretože niekedy stačí jediný nesprávny ohyb rukou a účinok kúzla sa môže otočiť proti mágovi (väčšinou niečo vybuchne, ale následky môžu byť až smrtiace) alebo sa význam kúzla zmení a namiesto smrti na niekoho zošlete fontánu kvetov.

Už z tohto vyplýva, že podobná mágia je v boji prakticky nepoužiteľná, pretože nepriateľ asi nikomu nedopraje potrebný pokoj a čas na to, aby napísal potrebné symboly, ktoré by ho mohli pokojne aj zabiť. Preto sa runy a symboly začali používať aj na výrobu artefaktov použiteľných v boji. Znak napísali vopred na určitý objekt a ten potom použili počas boja, napríklad keď znak napísaný na pergamene roztrhli alebo pokvapkali krvou. Veľmi výhodné sú znaky vytetované na koži, ktoré nie je možné zmyť a tak ich fungovanie prakticky nič neohrozuje.

(Kaligrafia a takzvaná kaligrafická mágia vychádza z východných kultúr, pretože Číňania a/alebo Japonci považujú kaligrafiu za druh umenia, z japončiny označované aj ako šódó. S týmto druhom kaligrafickej mágie som sa stretla asi len raz v sérii Kate Daniels, v ktorej v jednej z kníh tento druh mágie používala jedna z postáv a potrebovala na to čas a pokoj, aby všetko napísala správne.)

Mágia symbolov má široké využitie a je vlastne limitované len fantáziou toho, kto ju používa. Výhodou je teda takmer absolútna sloboda. Avšak tento druh mágie má veľa nevýhod. Už vyššie spomínané problémy s krasopisom dopĺňajú napríklad aj obmedzenia pri písaní. Niektoré symboly si totiž môžu vyžadovať špeciálny druh atramentu alebo nástroj, ktorým majú byť napísané. V niektorých prípadoch je dôležitý aj materiál, na ktorý sú znaky písané, rovnako aj miesto alebo čas (napríklad rôzne fázy mesiaca alebo magické pohrebiská). Takýto druh mágie tiež predpokladá, že máte od koho sa učiť – alebo máte k dispozícii aspoň vhodnú literatúru, ktorá vám učiteľa nahradí.

Používanie symbolov je však aj napriek tomu pomerne rozšírené, nakoľko znaky sú súčasťou hneď niekoľkých druhov mágie – zaklínanie (keď fungovanie symbolu podmieňuje vyslovenie slova alebo formulky), rituály (rôzne čarovné kruhy a presné postupy), obety (napríklad svoju krv alebo krv niekoho/niečoho iného) a ďalšie iné.

Runová mágia je pomerne obľúbená a dosť často sa objavuje napríklad aj v mange a/alebo anime, z tých známejších napríklad Fairy Tail alebo Naruto. Z tých novších záležitostí mal tento ty mágie veľké slovo v kreslenom seriáli The Dragon Prince, v ktorom mágovia kreslili symboly do vzduchu a pri vyslovení správneho zaklínadla (a s pomocou zdroja magickej sily) mohli sledovať úspechy svojho snaženia prakticky okamžite. Okrem toho sa táto mágia objavila aj v seriáli Supernatural a tiež vo filmoch MCU – hlavne v tých, kde sa objavil Doctor Strange.

 

Knihy s runami a symbolmi v hlavných a vedľajších úlohách:

 

séria Runovládci od Davida Farlanda

Táto deväťdielna rozsiahla sága je klasickým príkladom hrdinskej fantasy – no a okrem toho tiež klasickým predstaviteľom série, v ktorej sa veľmi často používa runová mágia. No a ako v každej dobrej fantasy, aj v tejto ide o boj dobra so zlom a o osud celého sveta.

 

knihy z univerza Tieňolovcov od Cassandry Clare

Autorka si vo svojom svete vytvorila systém vlastných znakov a symbolov, ktoré označuje ako runy. Tie sú nakreslené (väčšinou) na kožu niektorého z Tieňolovcov špeciálnym „perom“ nazývaným stéle a ak sú nakreslené dobre, dokážu Tieňolovcov obdarovať všakovakými výhodami, ale takisto dokážu liečiť. Napriek názvu sa tieto „runy“ vizuálne dosť líšia od klasických rún, v ktorých majú svoj základ.

 

séria Démonský cyklus od Petera V. Bretta

V tejto sérii sa runy nazývajú chrany a predstavujú špeciálne znaky, ktoré chránia ľudstvo pred útokmi krvilačných démonov. Na stránkach kníh je možné sledovať osudy hneď niekoľkých postáv, ktoré sa snažia, okrem iného, zistiť pôvod týchto znakov a hlavne dôvod, prečo ich sila slabne.

 

séria Magnus Chase od Ricka Riordana

Rick Riordan je známym popularizátorom mytológie, hoci mnoho ľudí si s jeho menom spája hlavne sériu o Percym Jacksonovi. Okrem toho autor siahol napríklad aj do egyptského panteónu a v sérii o Magnusovi aj do tej severskej. Na stránkach kníh sa teda objavuje aj runová mágia – a občas aj bohovia, ktorí ju používajú, medzi nimi aj samotný Ódin.

 

séria Bratrstvo run od Michaela Peinkofera

V prípade týchto dvoch kníh, ktoré na seba voľne nadväzujú, Bratrstvo run a Odkaz run, nejde ani tak o mágiu, ako skôr o runy vo význame písma – ktorým bol napísaný tajomný rukopis. Tieto knihy sú skôr mysterióznym pátraním po pravde, ktoré sa svojím charakterom podobá na Meno ruže alebo Da Vinciho kód.

 

 

Poznáte iné knihy/série, v ktorých sa objavili runy (alebo iné symboly)?

 

 

 

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára