Zmena prichádza s nami | The House in the Cerulean Sea

Autor: TJ Klune
Názov: The House in the Cerulean Sea
Séria: Cerulean Chronicles
Diel: prvý
Špecifikácia: príbeh o mužovi, ktorého magické deti naučia, čo je skutočne dôležité
Slovenské alebo české vydanie: zatiaľ nie je
Hodnotenie na GR: 4.53

 

“We should always make time for the things we like. If we don't, we might forget how to be happy.”

 

Linus Baker je štyridsiatnik, ktorý pracuje ako sociálny pracovník pre úrad regulujúci sirotince pre magicky nadané deti. Svoju prácu vykonáva dlhé roky a vždy presne nasleduje kroky určené v hrubej príručke. Nikdy nevybočuje z radu a svoje povinnosti vykonáva až s puntičkárskou presnosťou. Práve preto je poverený ďalšou úlohou – má sa vybrať do sirotinca na opustenom ostrove, aby zhodnotil život tamojších magicky nadaných detí. Až tu si uvedomí, že je rozdiel medzi robotickým nasledovaním pravidiel a skutočnou pomocou.

Od tejto knihy som veľa neočakávala – niečo potenciálne šialené a hlavne oddychové. Možno aj vďaka tomu som bola veľmi milo prekvapená obsahom. Táto kniha začína naozaj zhurta a poriadne šialene. Linus Baker je úplne obyčajný chlap, vedie takmer nudný život a pracuje v ubíjajúco stereotypnej práci. Má svoju predstavu o svete a o viac sa nezaujíma. A práve preto je perfektnou postavou do tohto typu príbehu. Pretože si žije vo svojej bubline a verí, že svet je nejaký, no pritom odmieta pripustiť, že si to len nahovára.

Ale to som si uvedomila až niekedy v polovici knihy. Pretože dovtedy som sa vrcholne zabávala nad všetkými výstrednosťami. A nebolo ich málo. Celý koncept a názvoslovie v tejto knihe mi vytvárali úsmev na perách, pretože boli značne premrštené (napr. Extrémne vysoký manažment), vďaka čomu som sa zabávala a mala som pocit, že čítam niečo z oddelenia detskej literatúry. Tento pocit bol ešte umocnený, keď sa v deji začali objavovať deti.

Osobne by som ich opísala ako výsledok toho, keby sa spojili série Neobyčajné deti slečny Peregrinovej a Wayward Children – čiže sa tu objavili deti žijúce v sirotinci s jedinečnými schopnosťami a v ich svete bolo možné absolútne všetko. Dokonca aj to, aby sa tu objavil chlapec premieňajúci sa na špica (áno, toho malého chlpatého psa), miniatúrny wyvern, záhradná trpaslíčka (dokonca mala aj úžasne hustú bradu) alebo Antikrist.

“Regardless of what else he is, he is still a child, as they all are. And don’t all children deserve to be protected? To be loved and nurtured so that they may grow and shape the world to make it a better place? In that way, they are no different than any other child in the village, or beyond. But they’re told they are, by people such as yourselves, and people who govern them and our world. People who put rules and restrictions in place to keep them separated and isolated. I don’t know what it will take to change that, if anything. But it won’t start at the top. It’ll start with us.”

Detí tam bolo samozrejme viac a Linus sa dostal do veľmi zvláštnej situácie, keď sa s nimi zoznámil. A ja spolu s ním. Celý jeho svet sa prakticky postavil na hlavu a nakopol ho, takže jedna absurdita striedala druhú a aj preto som mala nezameniteľný veselý pocit, akoby som pozerala fakt dobrú komédiu. Lenže potom Linus tie deti začal spoznávať a ja som si uvedomila, že táto kniha má len vyzerať ako zábavná absurdita.

V skutočnosti bola neobyčajne hlboká a hlavne dojímavá. Vďaka týmto šiestim sirotám, a tiež ich vychovávateľovi, Linus postupne otvára oči a uvedomuje si, aké náročné je byť iný vo svete, ktorý každého akokoľvek odlišného odsudzuje – dokonca sa takejto osoby bojí. Na príbehoch detí a ich zážitkoch zisťuje, že je potrebné tolerovať sa navzájom, so všetkými odlišnosťami, pretože všetci si zaslúžia byť šťastní a hlavne si zaslúžia mať domov.

Linus je teda prototypom postavy, ktorá verí, že systém funguje a zrazu otvára očí a zisťuje, že to tak ani v najmenšom nie je. Jeho osobnostný prerod bol neskutočne fascinujúci, o to viac, že vďaka všeobecnej charakteristike je veľmi jednoduché vcítiť sa doňho – pretože Linusom Bakerom by mohol byť ktokoľvek. Vo výsledku som sa na tejto knihe miestami dobre zabávala, ale oveľa viac času som sa cítila inšpirovaná krásnymi myšlienkami a tiež som slzila dojatím. Nepamätám si, kedy naposledy ma nejaká kniha takto veľmi dojala. A v tom je jej skutočná sila – v tom, ako otvorene hovorí o problémoch, ktoré naša spoločnosť má, a to úplne nenásilne a občas dokonca zábavne.

The House in the Cerulean Sea je príkladom knihy, ktorá spočiatku pôsobí oddychovo a zábavne, miestami až absurdne, no postupom strán zvážnie. Prostredníctvom Linusa, zástupcu verejnosti, ktorá si robí svoju prácu a verí v neomylnosť systému, autor poukazuje na potrebu porozumenia. Vďaka tomu sa príbeh postupne premení na dojímavé posolstvo o sile priateľstva a rodiny a o tom, že zmena v systéme nepríde sama, ale sami sa o ňu musíme postarať.

 

oficiálna anotácia:

Linus Baker leads a quiet, solitary life. At forty, he lives in a tiny house with a devious cat and his old records. As a Case Worker at the Department in Charge Of Magical Youth, he spends his days overseeing the well-being of children in government-sanctioned orphanages.

When Linus is unexpectedly summoned by Extremely Upper Management he's given a curious and highly classified assignment: travel to Marsyas Island Orphanage, where six dangerous children reside: a gnome, a sprite, a wyvern, an unidentifiable green blob, a were-Pomeranian, and the Antichrist. Linus must set aside his fears and determine whether or not they’re likely to bring about the end of days.

But the children aren’t the only secret the island keeps. Their caretaker is the charming and enigmatic Arthur Parnassus, who will do anything to keep his wards safe. As Arthur and Linus grow closer, long-held secrets are exposed, and Linus must make a choice: destroy a home or watch the world burn.