Nedávno som zistila, že komiksy čítam vo vlnách. Nie je to úplne sezónna záležitosť, pretože rovnakým spôsobom čítam komiksy v zime, ale aj v lete a v akomkoľvek inom období. Skôr ich čítam nárazovo. Niekedy neotvorím komiks aj dva mesiace, inokedy ich za týždeň zdolám desať. V závislosti od toho, ako veľmi preťaženú hlavu mám a keďže som v poslednom čase mala fakt prepracovaný mozog, siahla som hneď po niekoľkých kreslených príbehoch...
Bobby Curnow & Simon Gane – Ghost Tree
Tento minimalistický
komiks (má len niečo málo vyše sto strán) ma dosť prekvapil. Príbehovo a sústreďuje
na osud jedného mladíka, ktorý sa vracia do Japonska, aby tu navštívil svoju
starú mamu a tiež utiekol pred problémami v manželstve. Domov ho
navyše ťahá neznáma sila – v skutočnosti ho tam ťahá sľub, ktorý dal
svojho starému otcovi, že sa s ním stretne presne desať rokov po smrti pod
jedným stromom v lese. Ako už názov napovedá, ide o stom obývaný
duchmi, ktorých vidí len hlavný hrdina. Zaujala ma táto myšlienka a rovnako
aj jej spracovanie. Na prvý pohľad sa totiž zdá, že je to také povrchné čítanie
vhodné do populárnych halloweenskych čítacích maratónov, ale v skutočnosti
ide skôr o citlivý pohľad do duše muža, ktorý radšej žije v minulosti, než
by mal čeliť bezútešnej súčasnosti a ešte pochmúrnejšej budúcnosti. Osobne
si myslím, že niektoré línie by si zaslúžili o niečo hlbšie spracovanie,
ale vo výsledku to bolo stále plné emócií, čo je pri podobnom druhu príbehu
kľúčové. Okrem grafickej stránky a samotného spracovania si na komikse
vážim aj tú komornú atmosféru – málokto totiž dokáže podobne náročnú tému
spracovať na takom malom priestore. Som si istá, že to nie je posledný komiks z dielne
Bobbyho Curnowa, ktorý som prečítala. (Teraz pri písaní tohto článku mi
napadlo, že tento komiks mi štýlovo pripomína také tie klasické japonské
animáky typu Vlčí děti.)
Jean-Luc Deglin – Rascal
Tento pôvodom
francúzsky komiksy mi učaroval od úplného začiatku. Jednoduchá kresba typu
Sárine čmáranice predstavuje príbeh o žene, ktorej jedného dňa matka pošle
mačku – zabalenú v balíku a poštou. (Nie, to nie je vtip.) Po
vypustení mačky z balíčka sa žene celý život obráti hore nohami a to
doslova. Mala som pocit, akoby som čítala o sebe a svojej mačke. Bolo
to hlavne zábavné a úplne vystrihnuté so spolunažívania s mačkou – od
divného správania, cez škrabance, a to, ako si mačka zo svojho majiteľa rada
robí vankúš, po zákerné útoky na nohy, ruky, steny a všetky predmety v byte,
až po tie ojedinelé momenty plné lásky, ktoré každého majiteľa mačky prinútila
pomyslieť si „ale áno, je super mať mačku“. Je to úsmevné a hlavne je to
písané v duchu názvu. „Rascal“ znamená aj lump a mačky sa rady
správajú ako lumpi. Ak teda máte chuť na niečo oddychové, pri čom sa môžete
zasmiať a v čom sa nájdete, ak ste aspoň raz v živote prišli to
styku s nejakou mačkou, je toto komiks pre vás.
Peter Wartman & Xanthe Bouma – Through the
Moon
Milujem seriál The Dragon Prince. Všetci milujú tento seriál. (Nemilujú ho len tí, ktorí ho ešte nevideli.) Ale po troch úspešných sériách musíme všetci poctivo čakať na ďalšie pokračovania (ktoré prídu kvôli súčasnej situácii oveľa neskôr, než sa pôvodne predpokladalo) a čakanie by nám mal spríjemniť aj tento krátky komiks. Po grafickej stránke je to ako sledovať epizódu seriálu na papieri. Príbehovo sa ale nikam neposúvame. Ide vlastne len o opísanie momentu po tretej sérii a pred začatím štvrtej. Rayla, Callum a Ezran sa tu dozvedia to, čo som ja ako divák mala možnosť vidieť na konci tretej série (ide o spoiler, takže to nebudem rozpisovať, lebo tí, čo seriál videli, vedia, o čom hovorím a tí, ktorí sa na to ešte len chystajú, to pochopia). Čiže ide len o akési doplnenie a možno naznačenie, akým smerom sa bude uberať minimálne začiatok štvrtej série. V podstate teda príjemný návrat do sveta obľúbeného seriálu, ale vďaka tomu som ešte nedočkavejšia. Už aby bola ďalšia séria.
Sweeney Boo & Lilian Klepakowsky – Eat, and
Love Yourself
Tento komiks som
plánovala čítať už dlhšie, ale trošku mi trvalo, kým som sa k nemu dostala.
Ako už názov napovedá, je sčasti o jedle a o poruchách príjmu
potravy, a sčasti o „body positivity“, teda o tom, že by sme mali
milovať samých seba bez ohľadu na to, ako vyzeráme. Hlavnou hrdinkou je Mindy,
ktorá však samu seba vidí veľmi negatívne a prázdnotu vo svojom vnútri sa
snaží zaplniť jedlom, ktoré však veľakrát hneď po zjedení končí v záchode.
Mindy pri jednej večernej návšteve potravín náhodou narazí na čokoládu s názvom
„eat, and love yourself“, po ktorej zjedení by mala opäť prežiť zážitky zo
svojej minulosti. Lenže reklama na balení to v skutočnosti myslí doslovnejšie,
a tak Mindy, kedykoľvek si z čokolády odhryzne, sa vráti do
minulosti, kde ako mladá baba prežíva niektoré zo svojich krízových zážitkov,
ktoré sú zodpovedné za to, ako vidí samu seba. Úprimne hovorím, že tento komiks
je jedným z najsmutnejších, aké som kedy čítala, ale o to silnejšie
je potom jeho posolstvo. Pričom kvitujem hlavne to, že som nemusela vidieť, ako
je Mindy zázračne vyliečená láskou nejakého muža. V skutočnosti som len
sledovala, ako vykročila na cestu k „body positivity“, ktorá určite nebude
ľahká. V dobe preplnenej diétami a rôznymi programami, ktoré oslavujú
len dokonalú fyzickú krásu, je dôležité hovoriť o poruchách príjmu potravy.
A tento komiks to robí s veľkou gráciou.
Elisabetta Gnome – W.I.T.C.H., part I: The
Twelve Portals
Tento komiks je pre mňa predovšetkým nostalgickým návratom do detstva. Keď som totiž dopozerala seriál The Dragon Prince, hľadala som niečo podobné a niekto v jednom článku spomínal práve staršiu záležitosť W.I.T.C.H. To som pozerala ešte ako decko a povedala som si, prečo sa k tomu nevrátiť, veď ak si spomínam dobre, fakt sa mi to páčilo a dlhé roky som bola frustrovaná, že sa neobjavili ďalšie pokračovania. Pri pozeraní som zistila, že ma seriál stále baví a keď som bola rovnako frustrovaná ako predtým, že pokračovanie nikdy nevzniklo, obrátila som svoju pozornosť na komiksy. Komiks je v mnohom podobný seriálu, ale predsa len sú tam isté rozdiely. Podstatné však pre mňa je to, že ma to baví a aj napriek tomu, že je to primárne určené mladším puberťákom, lebo komiks (a teda nielen komiks, ale aj seriál) ponúka zaujímavé témy aj pre dospelého diváka/čitateľa. (V tomto mi to veľmi pripomínalo seriály ako A:TLA alebo pokračovanie o Korre, ktoré pamätajú aj na dospelého diváka a všetky témy spracovávajú tak, aby boli príťažlivé pre viaceré vekové kategórie. Pričom v niektorých momentoch som už mala pocit, že niektoré tie témy dokáže oceniť len dospelý divák/čitateľ.)
Čítali ste v poslednom čase nejaký zaujímavý komiks?
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára