Autor: Isaac Asimov
Názov: Druhá Nadácia (angl. Second
Foundation)
Séria: Nadácia (angl. Foundation)
Diel: tretí
Špecifikácia: klasika sci-fi literatúry o obetiach
potrebných na vytvorenie nového sveta
Slovenské alebo české vydanie: Lindeni, 2020
(SR); Argo, 2010 (ČR)
Hodnotenie na GR: 4.25
„Kruh nemá koniec.“
V prvých dvoch
knihách som si prečítala o veľkej časti nadačnej histórie. Zo začiatku som
vďaka rôznym poviedkam a kratším príbehom sledovala, ako Nadácia čelila
svojim prvým krízam, ako ju to zmenilo a posunulo vpred po ceste za novým
Impériom. Lenže odvážny plán narušil mutant Mul, pretože on sa stal práve tou
neznámou, ktorú nikto nedokázala predvídať, no napriek tomu zamiešala osudom
všetkým, až reálne začalo hroziť, že nové Impérium nikdy nevznikne.
Lenže z iného
pohľadu bol hybnou silou, ktorá ovplyvnila nielen Nadáciu, ale hlavne ohrozila
budúce Impérium. Ako postava bol pritom v tejto knihe fyzicky prítomný len
v prvej časti a v tej druhej skôr ako spomienka, alebo odkaz
osoby, ktorou sa pre Nadáciu stal. Mul totiž upozornil na existenciu druhej Nadácie,
ale takisto ju aktívne hľadal
Vďaka tomu si aj zvyšok galaxie začal uvedomovať, že druhá Nadácia vážne existuje. (A keď viete, že niečo existuje, už na to nemôžete zabudnúť a podvedome po tom pátrate.) Čiže áno, Mul je asi najdôležitejšou postavou celej tejto série a miestami mi až bolo ľúto, že dostal tak málo priestoru – ale na druhej strane je asi najfascinujúcejšie práve to, že niekto, kto sa v deji objavil tak málo, dokázal ovplyvniť tak veľa.
„Každý človek žil za nepreniknuteľnou stenou dusivej hmly, v ktorej neexituje nik iný. Občas sa vyskytli tlmené signály z hĺbky inej jaskyne s iným človekom, takže k sebe mohli nemotorne tápať. Keďže sa však navzájom nepoznali, nerozumeli si a neopovážili sa dôverovať si, od narodenia vnímali hrôzu a neistotu tejto večnej izolácie, vznikal strach z druhých a dravý, nenásytný prístup človeka k človeku.“
Po dejovej
stránke je táto kniha opäť iná ako tie dve predošlé, pretože má skrátka odlišnú a hlavne pomalšiu dynamiku. Samozrejme, opisuje iné udalosti,
ale iná je aj z hľadiska charakteru a štýlu rozprávania. Zatiaľ čo
prvá pripomínala zbierku poviedok a tá druhá jednotný román, táto tretia
bola tvorená dvomi novelami, medzi ktorými bol istý časový rozstup.
Hlavne v druhej
časti totiž zabiehal do skutočne vedeckých opisov z rôznych odvetví,
pričom najviac sa venoval lingvistickým teóriám nielen o reči a jazyku.
Ja osobne som napríklad fanúšikom lingvistiky, ale dokonca aj mňa prítomnosť
tejto témy najskôr dosť zarazila a dokázala som ju oceniť až v samotnom
závere. Pretože až tam som dokázala oceniť všetko to vysvetľovanie, ktoré občas
spomaľovalo dej. Domnievam sa, že bez tých „vedeckých omáčok“ by som túto knihu
vlastne ani nedokázala doceniť.
Druhá Nadácia je charakterom úplne odlišná od predchádzajúcich dvoch kníh. Táto kniha je totiž tvorená dvomi novelami, medzi ktorými je istý časový rozstup, a oveľa viac sa v nej vysvetľuje. Autor sa hlavne v druhej časti ponoril do zložitých vedeckých rozpráv, ktoré trochu spomaľovali dynamiku, ale v závere sa ukázalo, že to bolo naozaj potrebné. Okrem toho v oboch novelách ponúkol mnoho rôznorodých postáv, tentoraz tu boli dokonca dve významnejšie ženské postavy, no najväčšiu pozornosť získal mutant Mul, ktorý sa nevedomky stal hnacou silou všetkých udalostí. Osobne si myslím, že z trilógie je práve táto kniha najdôležitejšia, pretože v nej autor vysvetlil väčšinu svojich myšlienok a princípov, ktoré hýbu jeho knižnou galaxiou.
Za poskytnutie knihy na recenziu
veľmi pekne ďakujem spoločnosti Albatros Media.
Knihu si môžete kúpiť TU.
oficiálna anotácia:
Nadácia upadla do područia mutanta Mula. A napriek
tomu, že extrémne rýchlo dobyl nemalú časť vesmíru, stále to nepovažuje za
dostatočné. Je presvedčený, že na to, aby dosiahol svoj cieľ, musí zničiť bájnu
druhú Nadáciu. Národ, ktorý vraj na všetko historické dianie dohliada z
bezpečnej vzdialenosti, ukrytý pred zvedavcami. Ťahá druhá Nadácia potichu za
nitky osudu alebo je len rozmarom Hariho Seldona, tvorcu najodvážnejšieho záchranného
plánu v dejinách ľudstva?
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára